Bezdomovcom dávam peniaze iba málokedy. V zahraničí. V Košiciach však, naopak, skoro vždy. Dôvod je jednoduchý.

Nielen preto, že naši bezdomovci sú predsa len naši, ale hlavne, že tých našich bezdomovcov viac–menej poznám. A radím vám, spoznajte ich aj vy.
Vtedy azda začnete mať väčšiu chuť dávať až rozdávať.
Na základe ich životných príbehov usúdite lepšie, či si zaslúžia, a zároveň sa dozviete, ako sa s ľuďmi dokáže zahrať osud.
Veď ako sa dobre pýtal Svätý Otec František: „Dávaš bezdomovcovi peniaze? Áno? Výborne... A pozrieš sa mu pritom do očí? A keď sa pozrieš, tak sa mu aj prihovoríš? A dotkneš sa ho?"
K človeku, ktorého spoznáte, už máte dôveru. A už aj o nich viete, že trebárs tá pani, ktorá predáva časopis Nota bene pri vedeckej knižnici, vie krásne kresliť.
Alebo že ten, čo sedí na vozíčku pred touto knižnicou, dokáže aj chodiť.
V samoobsluhe sa po zemi kotúľa mäsová konzerva. Predavačka je hneď pri nej a otázku „To kto zvalil?" nasmeruje na trojicu bezdomovcov, čo už sú pri pokladni a v košíku majú fľašu čuča.
„To nie my, pani," odpovie jeden z nich a pohľadom ukáže do košíka: „My sme vegetariáni..."
Oceňujem humor a premýšľam, či by som dokázal v danej situácii vtipkovať. Byť v kuse podozrievaný veľká sranda nie je. Alebo, naopak, neustále ignorovaný. O to viac ich obdivujem.
Veď len ten ich pobyt v parku. Málokto ich tam berie samozrejmo. Že (aj) tam patria. Veď, prinajmenšom, i oni musia niekde byť. Ale do slabšieho sa každý pustí.
Keď sa v tom istom parku ožierajú tínedžeri, tí istí ľudia sa im radšej vyhnú oblúkom s polomerom celého parku.
Náš pozemský svet nie je dokonalý. Ani nemôže byť. Už preto, že každý jeho obyvateľ má svoju víziu dokonalosti.
Neviem, či vás zaujíma tá moja, ale v nej je každá lavička v parku prístupná každému.
Cestou prípadného návratu bezdomovca do života sa môže stať ktokoľvek z nás. Na začiatok stačí, že sa ich nebudeme strániť.
Ja som už mal Vianoce aj pred niekoľkými týždňami. Keď som sa dozvedel, že naše mesto schválilo projekt Housing first.
Vo svete je vyskúšané, že keď vytypovaným bezdomovcom dáte na úvod skromné bývanie, výrazne im tým pomôžete s reštartom ich života.
Väčšinou si nájdu prácu, niekedy i partnera. Onedlho sami sa už podieľajú na nájomnom a začnú nový život.
Odvtedy už neprechladnú na ulici, nechodí po nich pravidelne sanitka do parku, netreba im amputovať omrznuté nohy... Vyjdú náš zdravotný i sociálny systém omnoho lacnejšie.
No hlavne, vráti sa im dôstojnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári