Nielen historické pamiatky, krásy prírody či kvalitné služby vytvárajú pohodu zahraničného návštevníka Slovenska. Na tom, aký si o Slovensku vytvoria dojem, sa podieľa aj sprievodca, ktorý ich našimi končinami prevedie. O tom, ako to v tejto profesii na Slovensku funguje a čo by mohlo fungovať lepšie porozprával MARIÁN BILAČIČ, zakladateľ Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu (SSSCR).
Koho vlastne zastrešuje občianske združenie, ktoré vediete 17 rokov?
- Ide o organizáciu s vyše 200 členmi, ktorí pôsobia na celom území republiky, veľmi kvalitných sprievodcov máme aj v Košiciach i v ďalších východoslovenských mestách, napríklad v Prešove, Bardejove, Michalovciach, veľa je ich na Spiši i v samotných Vysokých Tatrách. Členov máme však aj v zahraničí, napríklad v Grécku, Taliansku, Španielsku a v ďalších krajinách. Spolu je ich takmer tridsať a ide predovšetkým o Slovenky, ktoré sa zväčša vydali za cudzincov. Priemerný vek sprievodcov je však až 51 rokov, pričom ich počet skôr mierne ubúda. Máme však aj takých, ktorí dokážu sprevádzať Číňanov a Japoncov v ich rodnom jazyku...
Tá najstaršia generácia absolvovala kurz sprievodcu v iných spoločenských podmienkach. Museli presvedčiť komisiu, že ovládajú cudzí jazyk, ktorý v žiadosti uviedli a celý kurz trval tri-štyri dni. Dnes uchádzači o profesiu sprievodcu musia absolvovať niekoľkomesačné prednášky a konzultácie, pripravovať rôzne projekty... Okrem toho začiatkom 90. rokov úrady práce chceli znižovať nezamestnanosť rekvalifikáciou uchádzačov na sprievodcov cestovného ruchu, čo sa neskôr ukázalo ako zbytočne vyhodené peniaze. O takto vyškolených sprievodcov nikto nejavil záujem. Keď už pre nič iné, tak v tomto prípade znalosť cudzieho jazyka nebola podmienkou absolvovania kurzu – a to bol nedostatok celého projektu.
- Áno, za socializmu boli kurzy pre sprievodcov organizované priamo vo veľkých monopolných cestovných kanceláriách a boli zamerané skôr na manažment a metodiku zájazdov, ako na hĺbku vedomostí. Potrebu kvalitnej prezentácie v 60. rokoch v Československu rozpoznali mestá, ktoré v rámci nadstavbového vzdelávania školili lokálne pôsobiacich vlastivedných sprievodcov. A to bola úplne iná liga. Dostať sa na kurz, no najmä zložiť ťažkú skúšku ako vlastivedný sprievodca v Prahe, Bratislave či Brne nebolo len tak. K tomuto trendu sa pridali aj mnohé slovenské mestá Nitra, Banská Bystrica i Košice.
Po Nežnej revolúcii sa razil trend, že sprievodcom môže byť každý, kto sa na to cíti. Regulácia profesie však zostala zachovaná dodnes a ten, kto sa chce stať sprievodcom, potrebuje získať patričnú kvalifikáciu. Od roku 2009 platia jednotné európske predpisy. Podľa euronormy musí kurz pozostávať z minimálne 300 hodín prípravy, z nich 60 percent tvorí teoretická časť, zvyšok praktická. Obsah kurzov je štandardizovaný, no existujú rôzne formy prípravy, veď na Slovensku máme až 15 akreditovaných inštitúcií, ktoré ponúkajú takéto kurzy. Veľmi záleží najmä od úrovne lektorov, ich kvalita a skúsenosti majú zásadný vplyv najmä na praktické vyučovanie.
Rozdiely v kvalite kurzov a úrovni prípravy sú dnes obrovské. Často o výbere vzdelávacej agentúry rozhoduje cena kurzu. Je najvyšší čas efektívne a celoštátne zjednotiť požiadavky na organizátorov kurzov, pretože kvalita nie je vecou náhody.
Svojho času sa o vás v médiách hovorilo aj v súvislosti s odhaľovaním tzv. čiernych sprievodcov, cudzích štátnych príslušníkov, často bez potrebnej kvalifikácie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
