Mierne až teplé zimy začínajú bývať na Slovensku prakticky už štandardom. Občasne síce napadajú haldy snehu a teploty klesnú aj pod -20 stupňov, ide však skôr o krátky extrém, málokedy to býva dlhodobý stav. Ešte začiatkom januára to vyzeralo, že tohtoročnú sezónu snehová pokrývka obíde a z jesene sa rok prehupne rovno do jari. Je však vôbec dôležité, aby na našom území bola skutočná biela zima? Čo ak by sneh vôbec nenapadal? Aké dôsledky má súčasná zmena klímy na prírodu okolo nás a máme dôvod obávať sa malárie? Na tieto i ďalšie otázky odpovedal botanik RÓBERT GREGOREK z Oddelenia okrasných a úžitkových rastlín Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Túto zimu zavítal na viaceré územia sneh a väčší mráz až posledné dni, teda takmer v polovici januára. Miestami sa zdalo, že chladnejšie než len pár stupňov pod nulou ani nebude. Prečo je ale dôležité, aby v našich podmienkach nastala zima?
- Ozdravujúci účinok primeraných mrazov, snehová nádielka a absolvovanie obdobia odpočinku sú pre prírodu mierneho klimatického pásma veľmi dôležité. Druhová skladba organizmov v našej krajine zodpovedá tradičnému režimu striedania ročných období s charakteristickým počasím. Akékoľvek zásadnejšie vybočenie zo stereotypu je v tomto prípade nevhodné a vyvoláva zmeny v ekosystéme.
Poruchy vyvolané náhodnými a ojedinelými vybočeniami z priemerného vývoja počasia sa už v minulosti bežne diali a príroda si s nimi poradila. V súčasnosti zažívame obdobie, keď sú zmeny klímy zjavné a rozmary počasia sa prejavujú takmer neustále. Momentálne máme za sebou výnimočne teplé a daždivé počasie, na aké si ani pamätníci zrejme nespomínajú.
Počas aktuálne prebiehajúcej zimy máme šťastie v tom, že zatiaľ nedošlo k viacerým zvratom teplôt. Niektoré stromy sa možno dali oklamať a predčasne skúsili kvitnúť. Väčšina drevín má však naplánovaný odpočinok a o jeho postupné odblokovanie sa najviac zaslúži opakované prežitie studenej periódy, po ktorej nasleduje oteplenie. Keďže od začiatku januára sa ozajstná zima ešte neprejavila, nemusí sa nutne pri postupnom ochladení na rozumné hodnoty nič vážneho udiať.
Oveľa škodlivejší by bol taký vývoj, keď by po nástupe zimy a mrazov prišlo obdobie predčasného zobúdzania prírody v predjarí a následne sa opäť objavili kruté mrazy. Toho by sme sa mali obávať oveľa viac. Ak by tento scenár nastal, jeho dôsledky by boli nepríjemné.
Áno, pri miernych zimách a teplých jeseniach často nastáva takpovediac druhá jar, no púčiky na stromoch s poklesom teplôt vymrznú. Čo by sa však stalo s prírodou, keby poriadne nemrzlo celú zimu? Zbierali by sme jednoducho úrodu o pár mesiacov skôr?
- Dokonca aj stály posun k miernejším zimám by nemusel byť z dlhodobého hľadiska celkom neprijateľný.
Určite nám nevyhovujú teplé zimy a pre prírodu je to veľká záťaž. Muselo by dôjsť k postupnej zmene flóry a fauny, zmenila by sa skladba rastlinných druhov z hľadiska nadmorskej výšky aj zemepisnej šírky. Problémom je predovšetkým to, ak zmeny nastávajú príliš rýchlo a vegetácia už prirodzene nedokáže operatívne reagovať. Pre viaceré voľne žijúce druhy to môže znamenať aj silné oslabenie populácie alebo dokonca vyhynutie.
Prežitie kultúrnych druhov rastlín a chovaných zvierat je jednoduchšie a určite ľudia vyvinú veľké úsilie na ich podporu. Musíme šľachtiť nové odrody rastlín a plemená zvierat. Ale predovšetkým by sa mali ľudia zamyslieť aj nad ťažkým údelom voľne žijúcich organizmov okolo seba, ktoré priamo neprinášajú úžitok, alebo sme si ich jednoducho dostatočne nevšimli, alebo ich nedoceňujeme. A nie sú to len bežné tvory, ktoré pozná každý laik. Moderné záťaže životného prostredia a zmeny klímy decimujú aj hmyz okolo nás, vytrácajú sa obojživelníky, ryby, vtáctvo. Živočíchy, ktoré majú schopnosť sa pomerne efektívne presídliť do lepších podmienok – ak také ešte zostali niekde zachované – tieto zmeny zvládnu. Horšie sú na tom rastliny, ale aj niektoré dôležité mikroorganizmy a podobné prehliadané formy života. Je len otázkou stupňa poznania a vzdelania ľudí, či vedia triezvo posúdiť, ako sú aj tieto súčasti prírody pre nás dôležité.
To znie dosť nešťastne. Takže nie je to len o tom skoršom zbere úrody?
- Zmeny klímy nás netešia. Vyššia zimná teplota naozaj nie je len o zbere jabĺk a napríklad kukurice, ale v hre sú aj všetky ekologické súvislosti, od ktorých je množstvo a kvalita úrody závislá. Posun v termíne zberu ovocia naozaj nastal, ale to je len maličkosť, ktorá je pomerne ľahko zvládnuteľná. Ak sa však kvôli nerovnomernému prísunu vlahy a neprirodzeným teplotám znižuje biologická aktivita pôdy a klesá jej úrodnosť, to sú už problémy s dlhodobým dopadom.
Môžu teda výkyvy teplôt ovplyvniť napríklad aj celkovú plodnosť stromov? Nemyslím teda len úrodnosť v najbližšej sezóne, ale celkovú schopnosť produkovať plody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
