Pred 76 rokmi boli oslobodené Košice. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s historikom HENRICHOM HREHOROM, ktorý pôsobí na Katedre histórie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pripomenul nielen najdôležitejšie aspekty ukončenia 2. svetovej vojny, ale pýtali sme sa ho aj na prítomnosť extrémistických prejavov v súčasnej slovenskej spoločnosti a aké paralely v tom môžeme vidieť v porovnaní s historickými udalosťami.
Ako historik sa zaoberáte množstvom významných historických udalostí. Čo však pre vás osobne znamená oslobodenie Košíc? Má pre vás táto udalosť nejaký špeciálny význam?
Bez ďalších obetí, bez zničených pamiatok. Pred 76 rokmi Košice oslobodili od fašistov Čítajte - Pre mňa ako pre Košičana je dôležité napríklad to, že sa Košice, ktoré boli pred oslobodením súčasťou Maďarska, začlenili späť do Československa. Po oslobodení sa mesto Košice stalo miestom, kde bol vyhlásený Košický vládny program. Je to zároveň prvý vládny program, na ktorom sa podieľali aj komunisti. Komunistická strana tu síce existovala už pred druhou svetovou vojnou, ale komunisti neboli nikdy súčasťou vládnej moci. Ich pozícia sa radikálnym spôsobom zmenila až po skončení vojny. Stali sa jedným z hlavných politických aktérov a ich vplyv na celkové znenie Košického vládneho programu bol veľmi významný. Aj jedno z košických sídlisk je pomenované podľa tejto udalosti - Sídlisko KVP.
Ako by to vyzeralo, keby sa oslobodenie neudialo?
- Oslobodenie Košíc je potrebné vnímať ako čiastkový výsledok v širšom spektre udalostí druhej svetovej vojny. Ak by nedošlo k vojenskej porážke nacistického Nemecka, mohli by sme si položiť napríklad otázku, koho ďalšieho by postihol osud židovského etnika? Kto by zaujal ich miesto vo vagónoch smerujúcich do tovární na smrť?
Ako v tom čase, v januári 1945, Košice vyzerali? Aká bola atmosféra?
- Atmosféra bezprostredne pred oslobodením bola ovplyvnená terorom príslušníkov Strany šípových krížov (Nyilaskeresztes párt - fanatická antisemitská a fašistická politická strana, ktorú založil v roku 1935 Ferenc Szálasi, pozn. red.). Aj v Košiciach pôsobilo niekoľko jej prívržencov, ktorí sa podieľali na terorizovaní obyvateľstva. Bolo popravených niekoľko stoviek obyvateľov, najčastejšie pre rasový pôvod, politické zmýšľanie alebo vyjadrenia odporu s politikou nylasiovcov. V roku 1959 bolo niekoľko príslušníkov Strany šípových krížov za zločiny spáchané v Košiciach v rokoch 1944 až 1945 odsúdených, niektorí aj na trest smrti.
Čo vieme o období krátko pred oslobodením? Čo sa vtedy v Košiciach dialo?
- Košice boli mestom za frontovou líniou. Ľudia viedli veľmi ponurý život, riešili každodenné problémy. Musíme brať do úvahy, že vtedy bola podobná zima ako teraz. Bolo potrebné riešiť najmä problémy so zásobovaním, nedostatkom potravín, zháňať drevo na kúrenie, mladí muži museli nastúpiť do armády. S prichádzajúcou Červenou armádou však svitala nádej na koniec vojny. Na druhej strane boli aj obavy, ako bude oslobodenie mesta vyzerať. Výhodou Košíc je to, že po ústupe z Dargovského priesmyku sa nemecká armáda spolu s maďarskou stiahli aj zo samotných Košíc. Mesto tak aktívne už nebránili a neodohrali sa tu žiadne veľké boje.
Prečo sa najväčšie oslobodzovacie boje odohrali práve na Dargovskom priesmyku?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
