Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 26. február, 2021 | Meniny má ViktorKrížovkyKrížovky

Odpad z košických domácností neskládkujú

Novinkou je viac kontajnerov aj frekvencia vývozu.

Separovať odpad je dôležité, postupne sa v tom zlepšujeme.Separovať odpad je dôležité, postupne sa v tom zlepšujeme. (Zdroj: Kosit)

Odpad sa v Košiciach spracováva inak ako v ostatných častiach Slovenska. Máme ZEVO, čo je zariadenie, ktoré dokáže odpad premeniť na energiu. Zjednodušene to znamená, že čo Košičania vyhodia do kontajnera, to sa premení napríklad na teplo z ich radiátora. Obyvateľom, ale aj prírode to prináša výhody. Riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit Lucia Šprinc Košičanov to chváli. Triedi sa z roka na rok viac, ešte zostáva popasovať sa s vyberačmi kontajnerov.

Košice majú ZEVO, ďalšie je na Slovensku len v Bratislave. Nie je to neznáme slovo, ale čo si majú ľudia pod touto technológiou predstaviť?

Skryť Vypnúť reklamu

- Zariadenie na energetické využitie odpadu, teda ZEVO, je koncové zariadenie, kde sa nevyužiteľný odpad premieňa na elektrickú energiu a teplo. Namiesto toho, aby sme odpad vyhadzovali na skládku, z neho vyrábame energiu.

Aké výhody to prináša Košičanom?

- Predovšetkým v okolí Košíc nemusíme prírodu zaťažovať skládkami. Tie, ktoré z minulosti zostali, sa postupne zatvárajú. Košice sú dnes vďaka nášmu zariadeniu, okrem Bratislavy, jediným mestom na Slovensku, ktoré spracúva odpad bez skládok. Tak je to napríklad v Paríži, Berlíne a Viedni. Sekundárny efekt spracovania odpadu v ZEVO je elektrina a teplo, vďaka ktorému dnes vykurujeme približne 2400 košických domácností.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teda teplo, ktoré ide ľuďom z radiátora, vzniklo vďaka odpadu, ktorý vyprodukovali?

Skryť Vypnúť reklamu

- Presne tak. Samozrejme, prostredníctvom košickej teplárne.

Ako rýchlo je odpad, ktorý odviezlo smetiarske auto, presunutý do ZEVO?

- Prakticky okamžite. Elektromagnetom z odpadu vytriedime kovové časti a zostatok odpadu môžeme prakticky hneď využiť na výrobu energie.

Preto pri ZEVO odpadá potreba skládkovania?

- Áno. To, čo skončí v čiernych nádobách, nemusíme „skladovať“ na skládkach pre budúce generácie ako environmentálnu záťaž. Je to férové a užitočné riešenie, ktoré spolu s triedením odpadu už desaťročia funguje vo vyspelých krajinách.

Aký má ZEVO potenciál, čo sa na ňom dá všetko vylepšovať?

- Technologický vývoj v tejto oblasti sa veľmi rýchlo vyvíja. Pribúdajú účinnejšie turbíny, high tech filtračné zariadenia, ale aj mikroprocesory a čidlá, ktoré riadia termodynamické procesy. To posúva túto technológiu na celkom inú úroveň vo vzťahu k životnému prostrediu.

Skryť Vypnúť reklamu

Do roku 2035 musí Slovensko zavrieť väčšinu skládok, prečo a kto to nariadil?

- Európska únia už od všetkých členských štátov, vrátane Slovenska, vyžaduje, aby do roku 2035 bola miera skládkovania maximálne na úrovni desať percent.

Čo sa potom udeje? Kam sa odpady podejú, keď skládky nebudú funkčné?

- Európska únia nám zároveň stanovila cieľ do roku 2035 recyklovať 65 percent všetkého odpadu. Myslím, že kombinácia maximálneho možného triedenia a recyklácie odpadu a energetického zhodnotenie toho zostatku je ideálna.

Narastá tlak na triedenie odpadu, je práve toto kľúčom, aby mali obce a mestá odpad pod kontrolou?

- Bez diskusie. Poplatky v zákone o odpadoch sú nastavené tak, že čím viac ľudia triedia, tým menej odpadu vyprodukujú a teda aj menej zaplatia.

Ako nám to triedenie ide, zlepšujeme sa?

- Rok 2020 bol z tohto pohľadu výnimočný. Objem triedeného odpadu prudko stúpol. Celkový nárast triedeného odpadu v roku 2020 bol vyšší o 21,77 percenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Preto tento rok, po dohode s mestom a spoločnosťou NATUR-PACK, sme výrazne navýšili počet nádob na triedený odpad a aj frekvenciu jeho vývozu.

Čoho sa vytriedi najviac a čoho najmenej, máte aj teóriu prečo je to tak?

- Neskutočný skok sme v minulom roku zaznamenali napríklad v prípade papiera. Obyvatelia Košíc ho vytriedili až o 47 percent viac. S veľkou pravdepodobnosťou to súvisí s lockdownom a využívaním nákupu cez donáškové služby, pričom tovar je niekedy balený aj v troch vrstvách papierových obalov.

Aj preto sme 1. januára 2021 v prípade papiera navýšili počet nádob o 89 kusov. Dnes ich máme v uliciach Košíc celkovo 673. Začiatkom januára sme zvýšili aj frekvenciu vývozov papierového odpadu z 55 na 78-krát ročne.

Pri skle sme zaznamenali nárast o 26 percent. V januári sme preto zvýšili počet nádob z 1076 na 1092. Sklo budeme aj častejšie vyvážať. Namiesto 12 vývozov ich bude tento rok 18.

A plasty? Tie sa javia zo spracovateľského pohľadu ako najproblémovejšie.

- V Košiciach nám stúpol ich objem o vyše 10 percent, preto sme v tomto roku do ulíc rozmiestnili 40 nových nádob. Zvýšili sme aj frekvenciu odvozu plastového odpadu zo 69 na 76-krát ročne. Áno, bohužiaľ, plasty sú spomedzi všetkých druhotných surovín najproblémovejšie. Máme na Slovensku pomerne málo spracovateľských kapacít a navyše niektoré druhy plastov, ako napríklad výrobky z PVC, sa nedajú účinne recyklovať.

Dotkne sa toto navýšenie peňaženiek Košičanov?

- Nie. Za spracovanie triedeného odpadu sú zodpovední výrobcovia, pričom jeho zber aj spracovanie je zahrnuté do cien výrobkov.

Kontajnery pred bytovkami lákajú vyberačov, práve oni často odpad poprehadzujú. Predpokladáte, že by sa triedenie v Košiciach zlepšilo, ak by bolo viac podzemných, polopodzemných kontajnerov a klietok, kde sú kontajnery uzamknuté?

- Toto je problém, ktorý ako Košičania intenzívne vnímame. Na jednej strane sa snažíme, aby mali ľudia jednoduchší prístup ku kontajnerom, na druhej strane vnímame aj problém „vyberačov“, ktorý je na celom Slovensku historickým problémom. Riešenie ponúkajú polopodzemné kontajnery, na ktoré už máme pre Košice vypracovaný projekt. Jeho realizácia stojí a padá na finančných možnostiach mesta.

Je pravdou, že ak sú medzi plastmi hodené napríklad sklenené črepiny, je tento odpad znehodnotený a ide do zmesového odpadu?

- Závisí to od pomeru znehodnotenia. Je potrebné si uvedomiť, že ručné pretriedenie takto znehodnoteného triedeného odpadu je fyzicky aj finančne mimoriadne náročné. Žiadna samospráva ho nedokáže zaplatiť. Bavíme sa totiž o stovkách až tisíckach ton triedeného odpadu týždenne!

Sú v Košiciach lokality, ktorým by ste za triedenie mohli dať pochvalu?

- V minulom roku sme zaznamenali nárast triedeného odpadu vo všetkých mestských častiach. Veríme, že tento trend bude pokračovať.

Proti triedeniu je ľudská pohodlnosť, malé byty aj nevedomosť. Prečo je vlastne triedenie odpadu také dôležité?

- Pretože ako krajina väčšinu nerastných surovín dovážame. Míňajú sa a ich ceny neustále rastú. Triedením a recyklovaním odpadu znižujeme našu závislosť na ich dovoze a zároveň znižujeme uhlíkovú stopu. Má to obrovský význam nielen pre ekonomiku, ale aj pre zachovanie klimatickej rovnováhy.

Veľkým trendom je zero waste, teda život bez plytvania a odpadu. Majstri dokážu za rok vyprodukovať len jednu zaváraninovú fľašu odpadu. Čo by sa stalo, ak by sa každý v tomto zlepšil a množstvo odpadu by radikálne kleslo?

- Nežijeme v ideálnom svete. Jednotlivci, ktorí dokážu žiť bezodpadovým životom, majú u nás veľký rešpekt. Nesmieme však zabúdať na fakt, že komunálny odpad (odpad, ktorý vyprodukujú obyvatelia SR) tvorí menej ako 10 percent všetkého odpadu v SR. Najväčší objem odpadu sa tvorí v priemysle. Okrem odpadu pri spracovaní nerastných surovín je tu obalový odpad, vďaka ktorému sa výrobky dostávajú k spotrebiteľom neporušené. Našťastie, tento druh odpadu sa vo veľkej miere darí vracať späť do výroby. Vzniká však aj veľké množstvo nerecyklovateľného odpadu, ktorý končí na skládkach, pretože na Slovensku nemáme dostatok iných kapacít.

V Belgicku, Dánsku či Holandsku, ale aj v nám bližšom Nemecku a Rakúsku na skládkach končí menej ako 5 percent odpadu, koľko je to na Slovensku?

- Na Slovensku skládkujeme vyše 50 percent odpadu.

Zlepší sa to, keď začneme naplno separovať kuchynský odpad? Košičania majú zatiaľ výnimku, kedy sa začne separovať aj u nás?

- Kuchynský odpad tvorí na celkovom objeme odpadu iba 4 percentá. Je to napriek tomu veľmi pozitívny krok, ktorý čiastočne zníži objem skládkovania. Naň by však mali nadväzovať aj ďalšie systémové kroky, ktoré by sme mohli odpozorovať napríklad od susedného Rakúska. Tam sa recykluje takmer 60 percent odpadu. Iba okolo dvoch percent skládkujú a zo zvyšku vyrábajú elektrickú energiu a teplo. Pri zvýšení recyklácie by sme tento model v Košiciach mohli naplniť už o niekoľko rokov, skôr ako v roku 2035. Kuchynsky odpad sa musí separovať v Košiciach od 1. januára 2023.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  2. Si maturant? Vyber si kvalitu a príď študovať pod Zobor!
  3. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  4. Študuj ekonómiu na špičkovej škole a odštartuj svoju kariéru!
  5. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tradíciou!
  6. Študuj perspektívne programy!
  7. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  9. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  10. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto!
  1. O2: Mentálne zdravie zamestnancov je pre nás veľkou prioritou
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  3. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  4. Dáma s pávím pierkom
  5. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  6. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  7. Získaj náskok pred štartom
  8. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  9. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  10. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  1. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 15 020
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 13 692
  3. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 7 970
  4. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 7 197
  5. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 853
  6. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 6 574
  7. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 540
  8. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 136
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 5 136
  10. Trnavská univerzita: 385 rokov akademickej excelentnosti 4 459
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Košický Kosit

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rozhovory ZKH s s poslankyňou Za ľudí Andreou Letanovskou.

29m
Infektológ Peter Sabaka (36) pracuje na Klinike infektológie a geografickej medicíny v nemocnici na bratislavských Kramároch. Je odborníkom na vakcíny.

Sputnikom by sa mali očkovať len dobrovoľníci, navrhuje infektológ Peter Sabaka.

19 h
Predseda vlády SR Igor Matovič.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 300-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 6 966 obetí. Opatrenia riadi covid automat.

8 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop