Doba covidová nás všetkých učí väčšej flexibilite a denne nám ukazuje, aké môžu mať naše vlastné rozhodnutia dôsledky. Zástupca prednostu Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UPJŠ LF a UNLP MAREK VARGA sa svojmu odboru nevenuje už niekoľko mesiacov. Najprv sa spoločne so svojimi kolegami staral o infekčných necovidových pacientov, dnes sa už stará o tých s ochorením Covid-19. Bol pri spustení očkovania proti tomuto ochoreniu a stal sa šéfom výjazdovej očkovacej jednotky. Denne očkuje klientov a zamestnancov sociálnych zariadení. V rozhovore vysvetľuje, ako fungujú vakcíny, prečo si očkovanie proti novému koronavírusu budeme musieť zopakovať, ale aj to, že šírenie hoaxov o covide zrejme zastavia až silné osobné zážitky s chorobou.
V decembri ste boli pri štarte očkovania proti ochoreniu Covid-19 v Košiciach, dnes ste šéfom výjazdovej očkovacej služby a s tímom chodíte očkovať ľudí do sociálnych zariadení. Za tie dva mesiace je vidieť posun aj v počte druhov vakcín, v týchto dňoch sa očkuje už treťou a hovorí sa o štvrtej - ruskom Sputniku. Pribudnú ešte nejaké?
Na trhu už je alebo ešte bude približne osem typov vakcín. My máme zatiaľ vakcínu od Pfizer/BioNTech, AstraZenecu a Modernu. Keď o nich hovoríme, je dôležité povedať, že fungujú rôzne.
Pfizer a Moderna sú založené na mediátorovej RNA (mRNA), ktorá je obalená v tukových nanočasticiach. Ľudia sa boja ich genetickej stopy, ale to nie je opodstatnené. Tieto vakcíny nepoužívajú celú genetickú informáciu nového koronavírusu, ale len časť, ktorá sa týka tvorby S (spike) proteínu.
Ako to teda funguje?
Funguje to tak, že po vakcinácii sa dostane očkovacia látka do bunky, priamo do ribozómov. Ribozómy tvoria spike proteín, to sú tie červené pichliače na víruse SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie Covid-19.
Spike proteín, teda výbežok vírusu privolá naše imunitné bunky a bráni sa dvomi mechanizmami, máme humorálnu (protilátkovú) a celulárnu (bunkovú) imunitu. Najprv sa nám začnú tvoriť protilátky- imunoglobulíny triedy M pre akútnu fázu, potom nastupujú B-lymfocyty to sú zložky bielych krviniek, oni si zapamätajú informáciu a vytvárajú imunoglobulíny triedy G na tri, šesť až osem mesiacov.
Imunitný systém následne keď sa stretne so skutočným vírusom Sars-CoV-2, už vie, ako má reagovať
Teda po zaočkovaní máme protilátky voči Covid-19 od troch do ôsmich mesiacov?
To hovoria tri štúdie. Veľkou premennou sú mutácie vírusu. Napríklad Pfizer tvrdí, že jeho vakcína je účinná aj proti britskej mutácii, no vírus môže mutovať ďalej.
Jednoduchšie sa to dá predstaviť na vakcíne proti chrípke. Ak má byť očkovanie účinné, musíme sa každý rok preočkovať. Je to preto, lebo vakcína proti chrípke sa každý rok aktualizuje o najčastejšie vyskytujúce sa kmene, aby zareagovala na najnovšie mutácie.
To znamená, že sa proti Covid-19 nebudeme očkovať len raz za život, ale opakovane?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
