Na Slovensku sa v týchto dňoch uskutočňuje sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Po prvý raz výlučne elektronicky a bez účasti obyvateľov len s využitím existujúcich registrov. Úplne prvé sčítanie obyvateľov bývalého Československa má výročie - uskutočnilo sa pred sto rokmi a má veľmi bohatú históriu. V tom čase sa zisťovala okrem osobných údajov aj znalosť písania a čítania. Dôsledkom zhoršenia finančnej situácie štátu prebehlo ďalšie sčítanie až v roku 1930, pretože sa v tom čase javilo ako príliš nákladné. O zaujímavostiach z histórie sčítania sme sa rozprávali s historičkou NIKOLOU REGINÁČOVOU z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Prvé všeobecné sčítanie ľudu v Československu sa konalo pred sto rokmi vo februári 1921. Čím bolo výnimočné?
- Význam sčítania z roku 1921 je nepopierateľný, zaznamenávané boli podrobné dáta o populácii, čo umožnilo detailnejšie charakterizovať prítomné obyvateľstvo z pohľadu využívania väčšieho množstva zisťovaných znakov a ich kombinácií. Problémy spojené s vytýčením hraníc územia Slovenska po prvej svetovej vojne viedli k organizovaniu mimoriadneho sčítania ľudu, ktoré sa uskutočnilo už v roku 1919.
Cieľom bolo zistiť presný počet obyvateľov Slovenska ako aj ich zloženie podľa národnosti. Tieto výsledky mimoriadneho sčítania mali byť využité na parížskych mierových rokovaniach, kde sa pojednávalo aj o otázkach vytýčenia hraníc územia Slovenska. Po predbežnom sčítaní obyvateľov z roku 1919 bolo naďalej potrebné zabezpečiť nové a modernejšie sčítanie, ktoré pripadlo na 15. február 1921.
Za najdôležitejšiu skutočnosť prvého sčítania ľudu pokladajú odborníci zisťovanie národnosti, čo bola zmena oproti sčítaniam uskutočňovaným v rámci dualistického obdobia. Prečo bola prijatá táto zmena?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
