„Ťažko si vieme predstaviť, že by sme my dokázali žiť tak ako oni," hovorí na adresu tých najstarších psychologička GABRIELA LUKÁČOVÁ z Psychosociálneho centra v Košiciach, ktoré okrem iného spolupracuje aj na projekte Linky vzájomnej pomoci seniorom. Okrem izolácie od sveta a rodiny sa podľa nej mnohí cítia byť vo svete nepotrební. A tiež bezmocní, pomalí, odkázaní na pomoc druhých. Napriek tomu túto situáciu zvládajú často ako mladí. V rozhovore sa dozviete, čo im pri tom pomáha, kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, ale aj to, prečo mnohí nedodržiavajú nákupné hodiny v obchodoch.

Kontaktujú vás klienti počas pandémie častejšie ako pred ňou?

- Celkom určite. Teraz zaznamenávame veľmi veľký dopyt po psychologickej aj psychiatrickej starostlivosti, pretože všetky vrstvy obyvateľstva a všetky vekové kategórie sú koronakrízou zasiahnuté, hoci každý rozličným spôsobom. Aj okolo seba vidím prehlbujúce sa psychické problémy v ľuďoch, ktoré majú úroveň depresií, úzkostí, bezradnosti, apatie, straty pôdy pod nohami. A, samozrejme, týka sa to aj seniorov.

S akými problémami sa na vás seniori obracajú najčastejšie?

- Seniori prestávajú mať pocit, že sú v rodinách užitoční, nápomocní. Nemôžu sa starať o svoje vnúčatá, nemôžu s nimi zdieľať radosti alebo starosti života. Ale dokonca nemôžu byť ani zamestnaní. Nie sú nikomu potrební. Majú byť zavretí vo svojich bytoch, čakať a len tak žiť. Je to ťažká situácia, ktorá sa potom premieta aj do ich prežívania a somatického zdravia.

V uzavretých domácnostiach nie sú idylické ani partnerské vzťahy. Mnohokrát žijú partneri spolu niekoľko desaťročí, pritom si nemusia ani rozumieť. Ponorkový syndróm sa však dostavuje aj u párov, ktoré sú relatívne harmonické. Vznikajú nové zdroje konfliktov a pocitov nespokojnosti, nenaplnenosti, disharmónie, ktoré napätie v človeku ešte viac stupňujú.

A čo seniori umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári