KOŠICE. Celé generácie si pamätajú, ako stál na Hlavnej ulici a predával noviny.
Jedno ráno sa ocitol na ulici a kričal "Košíííícky vééééčer" Čítajte Ján Harničár prežil posledné roky v Oáze v Bernátovciach.
Na začiatku júna by mal 69 rokov, žiaľ, už sa ich nedožil. Zomrel v nemocnici v stredu nadránom.
„Bol už trošku slabý, ale vždy bol usmiaty a dobre naladený. Vždy sme sa zdravili, keď sme sa stretli. Zaujímal sa o šport, keď sme chodili behať, chcel všetko vedieť. V Oáze mal prezývku Informátor, vždy mal prehľad, kto prišiel, kto odišiel,“ hovorí šéf zariadenia, farár Peter Gombita.
Príčinou úmrtia bol nový koronavírus, ktorým sa nakazil. „Nebol dlho v nemocnici, v stredu ráno nám volali, že zomrel."
Kedy bude pohreb, ešte v Bernátovciach nevedia.
Príspevky na pohreb
Zosnulý by mal mať sociálny pohreb, navyše pre protipandemické opatrenia je účasť ďalších osôb obmedzená na minimum.
Známi Košičania by mu chceli prispieť na dôstojnejší pohreb.
K iniciatíve sa pripojili Otto Brixi či Milan Kolcun.
„Ako dieťa som ho registroval, dokázal z artikulačnej chyby urobiť svoju nezameniteľnosť, na základe toho sme ho poznali. Kedy skončil si nepamätám, no na mňa urobil veľký dojem, keď som ho videl bežať maratón,“ spomína si sprievodca po Košiciach.
Jánovi Harničárovi nikto inak ako Fantomas nepovedal a hoci mal súrodencov, podľa farára Gombitu s nikým z rodiny v kontakte nebol.
Primátor: Navždy sa zapísal do sŕdc Košičanov
Len nedávno sa stretol s primátorom Jaroslavom Polačekom (nezávislý), ktorý mu venoval prvý výtlačok mestských novín.
„Keď som ho nedávno navštívil, nik by nepredpokladal, že to bude naposledy, čo sa s košickým Fantomasom vidíme naživo," napísal na sociálnej sieti.
„S Fantomasom nám umrel aj symbolický kus Košíc, keď sa ešte na noviny stálo v dlhých radoch a ľudia sa najmä v piatok nevedeli dočkať, kedy zaznie jeho hlas a pokrik: Košický večer. Smútok v duši budú mať aj futbalisti VSS Košice a ich nasledovníci v žlto-modrých farbách, ktorých každý domáci zápas spolu s fanúšikmi povzbudzoval slovami: Jedine VSS. A ľudia si ho spájajú s mnohými ďalšími prejavmi náklonnosti k nášmu mestu a jeho obyvateľom. Odišiel človek, ktorý miloval Košice a navždy sa zapísal do sŕdc Košičanov."
Na ulici s novinami
Ján Harničár sa narodil v Košiciach, rodné mesto opustil len dvakrát v období, keď chodil na základnú školu a strednú školu.
Psychológovia rodičom odporučili, aby ho prihlásili na špeciálnu školu v Spišských Vlachoch a oni tak aj urobili.
Napokon z neho chceli mať záhradníka, no v škole ho k maturite nepustili.
Žiadny odbor nemal vyštudovaný, takže ho ani nikde nechceli zobrať.
Ale ako bolo za socializmu zvykom, flákať sa nemohol. Práve na prelome 60. a 70. rokov sa rozbiehal denník Košický večer.
Slovo dalo slovo a Ján Harničár sa stal kamelotom.
„Nepamätám si presne, ako som sa k predávaniu dostal. Jednoducho som sa v jedno ráno ocitol na ulici s novinami v rukách a na okoloidúcich kričal 'Košíííícky véééééčer'."
Podľa výpovedí pamätníkov bol jeden z prvých, ktorí na ulici predávali večerník. Písal sa rok 1970.
Náš Fantomas
Keď bol Ján mladší, predávanie novín mu spríjemňoval pohľad na dievčatá. Nikdy sa však neoženil.
„Chcel som, aj frajeriek som mal zopár, ale nevyšlo to," spomínal.
A ako prišiel k prezývke Fantomas?
„Nazval ma tak človek, ktorý je už dávno na druhom svete. Volal sa Laco Beluša, poznali sme sa odmalička," vysvetľoval.
„Jedného dňa mi len tak povedal, že som Fantomas. A to mi aj zostalo."
Len škoda, že príčinu toho pomenovania nám už zrejme nikto neobjasní. Ján sa na to Laciho nikdy nespýtal.
Poctivý predavač
Košičania si ešte pamätajú, kde všade s novinami prevesenými cez ruku stál a lákal na ich predaj kričaním názvov.
„Prvýkrát som predával na železničnej stanici, vtedy to bola ešte stará pekná budova. Potom som šiel predávať k Domu potravín (dnes Aida), aj na Námestí osloboditeľov pred lekárňou som bol často. Niekedy bola zaužívaná taká prax, že som skoro ráno stál pred Bielym domom (magistrátom), lebo okolo išlo veľa ľudí. Potom som sa presunul k Prioru (Tesco)."
Fatomas tvrdí, že bol poctivý predavač.
„Vždy som tam stál do štvrtej. Ráno som musel ísť nočákom do tlačiarní a potom hneď na ulicu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
