Rok s covidom skúša všetkých, umelci prišli z noci do rána o prácu. Bez živých koncertov a bez príjmu siahajú do železných rezerv. IGOR TIMKO, aj ostatní členovia kapely No Name pochopili, že staviť všetky karty na hudbu nejde. Oplatilo sa. „Že sa nekoncertuje, neznamená, že sa nepracuje," hovorí líder kapely, ktorá tento rok oslavuje 25. výročie a zatiaľ to vyzerá tak, že to bude bez veľkolepých koncertov.
Keď sme si dohadovali rozhovor, boli ste na ceste medzi Košicami a Tatrami. V čase, keď všetci sedíme doma, znie predstava jazdy medzi niekoľkými okresmi mimoriadne dobrodružne. Z vás sa teda počas ostatného roka stal celkom domestikovaný Tatranec?
- Tým, že sme okrem manželky všetci „dištanční“, je nám v podstate jedno, kde trávime toto covidové obdobie... Tatranská Lomnica je miesto, kde má manželka mamku, takže pomáhame so všetkým, s čím sa dá. My jej nakúpime, ona nám zase navarí. Pri odovzdávke potravín a preberaní obedov cez balkón si pripadám ako pašerák. Sme opatrní, ale nablízku. Mám však viaceré aktivity, preto jazdím medzi Košicami a Lomnicou s potvrdeniami od inštitúcií, že danú prácu nemôžem vykonávať home office. Že sa nekoncertuje, neznamená, že sa nepracuje.
Ale na Košice ste nezanevreli úplne.
- Určite nie, za normálnych okolností sme v Košiciach. Lomnica je prechodným riešením.
Stíhate si tie Tatry užiť aj viac ako len z okna?
- Áno, snažím sa deti každý deň vytiahnuť od PC, takže minimálne hodina a pol prechádzky denne, prípadne snoubord do ruky a vybehnúť na Štart so synom. Vleky nefungujú, na svahu nikto, zvláštny pocit...
Už na vás dýchla aj medvedia divočina a jelene pod oknami?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
