KOŠICE. "Nevidím, nepočujem, nechodím... Ale stále spievam," spustila so smiechom speváčka Hana Hegerová na jednom z jej koncertov v Košiciach.

Písal sa rok 2007 a prvá dáma českého šansónu opäť raz vypredala svoj koncert v Štátnom divadle Košice.
Na divadelnom pódiu bola vtedy vtipná, šarmantná, ladne sa pohybovala. Len málokto by uveril, že už dlhší čas chodí so značnými bolesťami.
Kvôli nim pred koncertmi v Košiciach a v Prešove absolvovala kúpeľný pobyt v Piešťanoch.
Bolesť na pódiu však vnímala málokedy.
"Keď vyjdem na javisko, bolesti prestanem vnímať. Som šťastná, že v mojom prezretom veku môžem stále pracovať. Dodáva mi to energiu," prezradila nám pani Hegerová v zákulisí, kde bola už štyri hodiny pred koncertom.
"Chodím do divadla tak zavčasu, aby som bola pokojná a sústredená," vysvetlila vtedy speváčka denníku Korzár.
Tešila sa z mladého publika

Vypredané hlásilo košické divadlo i dva roky predtým.
Hegerovú vtedy najviac tešil fakt, že v publiku nechýbala ani mladá generácia odchádzajúca z koncertu rovnako nadšená ako tí, ktorí na jej prvotinách rástli.
"Som veľmi rada, že na koncertoch mám už vlastne tretiu generáciu, lebo viem, že aj tí mladí ma počúvajú a že som teda stále platná," povedala po košickom koncerte, ktorý sa za veľkých ovácií skončil, ako inak, Čerešňami.
Koncertovanie ju vždy veľmi tešilo.
“Som veľmi rada, že v mojom prezretom veku môžem stále pracovať. (Úsmev) Dodáva mi to energiu, lebo mám najlepší tím, aký som kedy v živote mala. Som obklopená vynikajúcimi hudobníkmi, výbornou technikou a všetci mi pomáhajú. Ja sa im snažím odvďačiť tým, že máme úspech. Zdôrazňujem slovo máme, lebo my sme jedna skupina,“ radovala sa v roku 2007.
Bez čoho sa nerátal deň
O svojom veku vždy s obľubou hovorila ako o prezretom. Žartovala, že jej to môže priniesť zodraté kĺby.
“Vždy závidím, keď vidím ženu v mojom veku a ona si chodí v normálnych topánkach. Ja už môžem chodiť len v takých cvičkách. No priniesol mi aj mnohé skúsenosti, ktoré mi nik nevezme. Lebo to, čo je schopný 'napísať' život, to by nevymyslel ani najlepší spisovateľ.“
Vyznala sa, že deň by sa jej ani nerátal, ak by nevedela, ako sa majú jej príbuzní.
„Najdôležitejšie je, keď viem, že všetci moji blízki a drahí sú v poriadku. Keď ich obtelefonujem a viem, že vnúčatá sú v poriadku, som šťastná.“
Šťastná na javisku
Na javisku bola šťastná. Povedala, že byť na pódiu jej robí dobre a slúži jej to k zdraviu a šťastiu.
„Možno by bolo dobré, keby som sa na javisku na záver len tak zosunula, moji spolupracovníci by si mysleli, že je to jeden z mojich veselých kúskov a až potom by zistili, že nie. A po smrti by som chcela zmiznúť. Už mám všetko vyjednané. Bráško sa postará o moju urnu. Chcela by som, aby tam neboli žiadne zástupy ľudí, prajem si odísť tíško.“
Už mala dokonca dávno aj premyslené, s kým sa chcela po smrti stretnúť.
„Moja mama bola veľmi vtipná, stále hovorila, že ona chce ísť do pekla, lebo tam sa škrípe zubami. A keď je to tak, tak tam musia byť mladí ľudia. Tak si možno na to spomeniem. (Úsmev).“
Samu seba charakterizovala ako sentimentálne realistickú. „Ako hovorím na javisku: Snívam si svoje sny, ale s nohami na zemi.“
V Košiciach jedávala držky a halušky
Košice mala speváčka v láske.
"Chodím sem veľmi rada, pretože je tu skvelé publikum, veľmi príjemne tu bývam a máte nádherné námestie," vyznala sa pred šestnástimi rokmi.
Vždy, keď do metropoly východu zavítala, rada si pochutnala na svojom obľúbenom jedle - na držkách na paprike či na bryndzových haluškách.
Hanu Hegerová zomrela v nemocnici v Prahe, kde bola hospitalizovaná po zlomenine stehennej kosti.
Mala 89 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári