KOŠICE. Prechádzka uličkou remesiel je smutná. Všetko je zavreté, obchodíky, dielne i reštaurácie zívajú prázdnotou. Tak pusto, ako je na Hrnčiarskej ulici po tieto týždne, tu asi nebolo nikdy.
Mnoho ľudí, aby uživilo rodinu, muselo v týchto mesiacoch zmeniť zamestnanie a opustilo prácu, ktorú milovalo.
Niektorí sa však nevzdávajú. K tým, aj napriek všetkým problémom, patria manželia Igor a Iveta Macákovci.
V ich hrnčiarskej dielni sú pulty, stoly, steny i sekretáre plné hrnčekov, džbánov, tanierov, šálok, mís či množstva iných hrnčiarskych výrobkov. A pribúdajú k nim, alebo do skladu, stále nové.
Svojho remesla sa stále držia. „Veď čo iné by sme robili?“ kladie skôr rečnícku otázku Iveta. Nie sú už najmladší a celý život venovali práci s hlinou. V uličke sídlia viac ako dvadsať rokov, vlastne od jej začiatku.
Ručnú prácu treba vedieť oceniť
Všetko sa to začalo počas Dňa mesta Košice v 90. rokoch, keď sa pri ich stánku pristavil vtedajší primátor Rudolf Schuster s otázkou, či nechcú pôsobiť na Hrnčiarskej ulici. A tak teraz majú na jednej strane rezbára a kováča, na druhej susedia s raňajkárňou.
„Zo začiatku to bolo jednoduché, dalo sa z toho vyžiť. Ale potom pribúdali nákupné centrá a bolo v nich viac a viac priemyselne vyrábaného hrnčiarskeho či keramikárskeho tovaru. Pre nás to bolo neustále náročnejšie. Nie každý vie totiž oceniť ručnú prácu. A tá zas nemôže byť taká lacná ako to, čo je rýchlo pásovo vyrobené. Naše produkty vedia oceniť napríklad zahraniční turisti, ktorí vo svojej krajine také niečo nemajú. A keď chcú domov doniesť niečo typické z tohto regiónu. Aj keď niekto cestuje do zahraničia a chce originálny dar. Pretože ten tovar, ktorý je dostať vo veľkých obchodoch, je asi všade vo svete rovnaký,“ hovorí I. Macáková.
Macákovci sa teda nevzdávajú a celé roky odolávajú tlaku obchodných reťazcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
