BRATISLAVA. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prípade údajného policajného násilia voči rómskym chlapcom z roku 2009.

Ako konštatoval, k porušeniu zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania nedošlo.
Informoval o tom Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR.
Súd však zároveň konštatoval, že tvrdenia sťažovateľov o zlom zaobchádzaní boli dostatočne dôveryhodné na to, aby na strane štátnych orgánov vyvolali povinnosť vyšetrovať možné porušenie.
Tiež upozornil na neodôvodnené dlhé obdobie pred výsluchom sťažovateľov v prípravnom konaní.
V tejto súvislosti zdôraznil, že v prípadoch týkajúcich sa zlého zaobchádzania je práve dôsledok plynutia času na ľudskú pamäť a výpovede osôb, osobitne maloletých, rozhodujúci.
Odškodné 4 500 eur pre každého
V otázke spravodlivého zadosťučinenia ESĽP priznal každému sťažovateľovi 4 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy a spoločne všetkým 4-tisíc eur ako náhradu nákladov a výdavkov.

Sťažovatelia pritom požadovali 8-tisíc eur pre každého z nich z titulu nemajetkovej ujmy a 7 546,97 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
ESĽP v rozsudku uviedol, že sa nezdá, že by v tomto prípade bola pri vyšetrovaní venovaná osobitná pozornosť prípadnému rasovému aspektu.
Podotkol, že sa tak stalo, hoci bolo štátnym orgánom známe, že tento incident spadal do širšieho rámca udalosti, ku ktorej údajne došlo neskôr na policajnej stanici, a dotknutý policajt bol obvinený aj v súvislosti s touto neskoršou udalosťou, ktorej pozadie malo mať rasový charakter.
Bubla doplnil, že aj táto udalosť je predmetom samostatnej sťažnosti podanej na ESĽP.
„Podľa ESĽP preto nemožno jednoznačne povedať, že orgány podnikli všetky rozumné kroky na odhalenie prípadného rasového motívu a na zistenie, či etnická nenávisť alebo predsudky nemohli pri tejto udalosti hrať nejakú rolu,“ ozrejmil Bubla výsledok rozsudku.
Doplnil, že vzhľadom na to ESĽP rozhodol, že došlo k porušeniu článku 3 Dohovoru, avšak v jeho procesnej časti.
Argumentácia sťažovateľov o údajnom nedostatku nezávislosti vyšetrovania mala podľa ESĽP skôr všeobecný charakter a vzhľadom na svoj záver o porušení procesnej časti už nepovažoval za potrebné osobitne skúmať túto a ďalšie súvisiace námietky sťažovateľov.
V prípade sťažnosti na diskrimináciu ESĽP konštatoval, že nebolo zistené, že by sťažovatelia boli objektom zlého zaobchádzania.
Z daného dôvodu tak prípad nevyvoláva otázku, či takéto zaobchádzanie bolo diskriminačné.
„Ďalej usúdil, že nie je preukázané, že by etnický pôvod sťažovateľov zohral úlohu v tom, že vyšetrovanie incidentu nebolo ‚účinné‘. Námietku opierajúcu sa o článok 14 Dohovoru preto ESĽP zamietol ako zjavne nepodloženú,“ konštatoval Bubla.
Kauza policajnej šikany
Traja sťažovatelia, v danom čase maloletí, mali byť 21. marca 2009 objektom nevhodného zaobchádzania zo strany policajta.

Stalo sa to v čase medzi ich zadržaním pre podozrenie z účasti na lúpeži v Košiciach a ich privezením na policajnú stanicu, počas prevozu v policajnom vozidle.
Sťažovatelia uviedli, že dotknutý policajt ich v policajnom vozidle fyzicky napadol.
Konkrétne sa sťažovali na údajné porušenie zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, zaručeného článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ich sťažnosť sa týkala aj následného vyšetrovania ich tvrdení na vnútroštátnej úrovni.
To nebolo podľa nich náležité.
„Poukazovali na to, že dotknutý policajt bol pre daný skutok trestne stíhaný a obžalovaný, následne bol ale súdmi oslobodený,“ vysvetlil ďalej Bubla.
Dodal, že sťažovatelia zlé zaobchádzanie a nedostatok náležitého vyšetrovania vysvetľovali ako dôsledok ich diskriminácie z dôvodu ich rómskeho pôvodu.
Trestné stíhanie spomínaného policajta súviselo s prípadom údajného šikanovania rómskych chlapcov v priestoroch OO PZ Košice-Juh.
No kým jeho kolegovia čelili rovnakému obvineniu preto, že mali nútiť chlapcov fackovať sa či vyzliecť donaha, jeho porušenie zákona malo spočívať v inom konaní.
Mal ich biť po tvári
Július bol v osudný marcový deň v roku 2009 členom motohliadky, ktorú policajné operačné stredisko vyslalo na miesto nahláseného prepadu staršej ženy.
Policajti medzi OC Cassovia a OC Baumax zadržali prvého z páchateľov, ktorý im prezradil mená piatich komplicov. Troch potom zaistili na Luniku IV a dvoch v jeho blízkosti.
Pri presune na OO PZ Juh sedel Július s tromi chlapcami v služobnom aute na prevoz policajných psov Nissan Navara. Podľa znenia obvinenia tam mal Ivana K. (13), Tibora Ž. (16) a Miroslava B. (16) napadnúť tak, že ich rukou bil po tvári.
On to poprel. Biť troch podozrivých vraj nemohol aj preto, lebo kvôli výstroji psovodov bolo v nissane málo miesta a pri rýchlom presune sa museli držať. Násilie zo strany Júliusa si nevšimol ani jeho kolega, vodič auta.
Čosi iné však počas prešetrovania incidentu tvrdili údajne bití chlapci. Všetci zhodne opísali, ako ich policajt udrel rukou, na ktorej mal čiernu rukavicu. Dvaja však opísali napadnutie ako „boxer“, tretí spomínal aj facky. Protirečili si i v tom, že kým dvaja povedali, že dostali iba raz, tretí tvrdil, že policajt ich bil celú cestu.
Kauza sa začala na súde pojednávať neskoro preto, že po prvom podaní obžaloby ju súd „odmietol“. S odôvodnením, že obsahuje procesné chyby, bol spis vrátený na doplnenie dokazovania. Nová obžaloba bola podaná v októbri 2013.
Tri týždne po incidente bol Július prepustený z Policajného zboru a hrozilo mu aj 4 až 10 rokov väzenia, ale súd ho napokon oslobodil.
O čo išlo v súvisiacom prípade
Okrem toho desiati košickí policajti čelili v súvisiacom prípade od leta 2009 obvineniu zo zneužitia právomocí verejného činiteľa a štyria aj z vydierania.

Dopustiť sa ho mali v marci 2009 na šiestich rómskych chlapcoch z Lunika IX vo veku 11 až 17 rokov.
Boli podozriví, že prepadli 66-ročnú dôchodkyňu.
Tí, ktorí boli trestne zodpovední, boli neskôr za tento skutok aj odsúdení.
Podľa obžaloby policajti na chodbe obvodného policajného oddelenia na Juhu nútili Rómov pod hrozbou „kopačiek" navzájom sa fackovať a bozkávať.
Prikázali im vyzliecť sa donaha a nechali ich stáť s rukami nad hlavou.
Huckali na nich psy bez náhubkov, ktoré údajne troch chlapcov pohrýzli.
Jednému z chlapcov mal policajt priložiť k hlave zbraň, vyhrážať sa zabitím a nútiť pobozkať mu topánku.
Chlapcom mali nadávať do „bandy cigánskej".
Priebeh incidentu si policajti nahrávali na mobilné telefóny.
Krátke šoty si posielali medzi sebou aj iným kolegom.
Zostrihaná a na DVD napálená nahrávka aj so sprievodným listom sa dostala k redaktorovi denníka SME. Ten obsah zverejnil.
Video vyvolalo rozporné reakcie verejnosti.
Časť „príučku" od policajtov schvaľovala, iní jej pripisovali rasový motív.
Výpovede z polície dostala nielen časť vtedy stotožnených policajtov, ale o prácu či funkcie prišli aj niektorí kolegovia a velitelia.
Všetky rozviazania pracovného pomeru boli nakoniec zrušené.
Časť obvinených sa do uniforiem opäť obliekla, iní si našli nové zamestnanie.
Krajský súd Košice všetkých desiatich v decembri 2020 právoplatne oslobodil.
Zdôvodnenie verdiktu
Podľa senátu Zuzany Homzovej krajský súd nesúhlasil s námietkami prokurátora, že prvostupňový súd vôbec nehodnotil obrazovo-zvukový záznam na CD nosičoch, lebo ho v rozsudku konkrétne a podrobne hodnotil na niekoľkých stranách.
Opoznávanie osôb policajtov podľa výzoru a hlasu poškodenými a celým radom príslušníkov Policajného zboru nebolo podľa senátu jednoznačné a bolo rozporné.
„Neexistujú zákonom presne stanovené pravidlá na hodnotenie toho-ktorého dôkazu. Hodnotenie sa neodvíja ani od počtu dôkazov, ani od pomeru dôkazov svedčiacich v prospech a neprospech obžalovaného. Rozhodujúcim kritériom na hodnotenie dôkazov je vnútorné presvedčenie, ktoré však nepredstavuje svojvôľu a nezodpovednosť," uviedla predsedníčka senátu.
„Z odôvodnenia senátov Najvyššieho súdu SR vyplýva, že po zhliadnutí obrazovo-zvukových záznamov sa nemohol súd jednoznačne stotožniť s tým, že ten-ktorý obžalovaný mal byť osobou, ktorá bola prítomná uvedeného konania. Len po náležitom a nepochybnom preukázaní viny obžalovaného možno vysloviť odsudzujúci rozsudok," dodala Homzová.
Reakcie na verdikt
Právna zástupkyňa, ako aj príbuzný jednej z obetí vítajú štvrtkové rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prípade policajného násilia voči trom rómskym chlapcom v roku 2009 v Košiciach.
„Som rád, že sa môj syn aj ostatní chlapci po toľkých rokoch konečne dočkali spravodlivosti," povedal otec jedného z poškodených k rozhodnutiu.
Podľa právnej zástupkyne poškodených Vandy Durbákovej je dôležité, že spravodlivosť v prípade troch rómskych chlapcov zvíťazila.
„Žiaľ, stalo sa tak až pred štrasburským súdom. Je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní, vrátane súdov, pri prejednávaní prípadov policajného násilia s rasovým motívom postupovali čo najdôslednejšie, aj to im odkazuje v tomto rozhodnutí ESĽP," povedala.
(tasr)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári