Správu aktualizujeme
KOŠICE. Zástupcovia zamestnancov v dopravných podnikoch v mestách Bratislava a Košice vyhlásili na pondelok výstražný štrajk v čase od 8. do 9. hodiny.
Odborári z Dopravného podniku mesta Prešov (DPMP) sa napokon, na rozdiel od prvotných informácií, do pripravovaného štrajku nezapoja hodinovým odstavením jednotlivých liniek mestskej hromadnej dopravy. Kolegov z odborových zväzov v Košiciach a Bratislave, ktorí výstražný štrajk organizujú, podporia len symbolickou formou.

„Na základe vyhlásenia štrajkovej pohotovosti v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, čl. 37 odst. 4, ktorú zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku vyhlásili 23. marca a vyjadrili tak svoj nesúhlas s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky vo veci zamietnutia kompenzácie výpadkov príjmov vyvolaných pandémiou covid-19 a z dôvodu neriešenia vzniknutej situácie oznamujeme uskutočnenie výstražného štrajku v zmysle ústavy. Uskutoční sa v pondelok 12. apríla v čase od 8.00 do 9.00 hod.,“ píše sa vo zverejnenom oznámení zástupcov zamestnancov.
Ide o tri odborové organizácie pri Dopravnom podniku Bratislava (DPB) a dve pri Dopravnom podniku mesta Košice (DPMK).
Horváth: Pacientov odvezie do nemocníc linka „H“
Predák základnej odborovej organizácie vodičov MHD pri DPMK a člen dozornej rady tohto podniku Ivan Horváth pre Korzár uviedol, že predsedovia odborových organizácií dospeli k tomuto rozhodnutiu, lebo sa stále nerieši na centrálnej štátnej úrovni kompenzácia výpadkov príjmov tých dopravných podnikov, ktoré sú zaradené do verejnej správy.
„Stále to nie je vyriešené, hoci prešiel už rok od prvej vlny pandémie. Nemáme na papieri alebo aspoň aktuálnou zmenou zákona už zabezpečené, že naše podniky dostanú nejaké kompenzácie. Pritom v nich reálne hrozí hromadné prepúšťanie,“ vysvetlil Horváth.
Zdôraznil, že výstražný štrajk nie je namierený voči cestujúcej verejnosti, zriaďovateľom ani vedeniam týchto verejných dopravcov, ale ide o výstrahu, že tento problém je potrebné urýchlene riešiť.
„Aby sa pondelkový štrajk dotkol čo najmenej cestujúcich, prispôsobili sme tomu aj jeho priebeh. Všetky vozidlá dôjdu až na konečné zastávky i po jeho začiatku o 8.00 hod. Až tam ich vodiči odstavia do 9. hodiny. Po tomto čase budú riadne pokračovať vo vykonávaní svojich služieb,“ informoval odborový predák.
Konkrétne v Košiciach sa zabezpečí na čas štrajku výprava náhradných autobusových liniek „H“, ktoré zo stanice odvezú pacientov do oboch pracovísk Univerzitnej nemocnice L. Pasteura – na Rastislavovej i na Triede SNP.
„Takisto budú riadne premávať električkové a autobusové spoje R, RA i školské spoje,“ doplnil Horváth.
Vozidlá MHD v Bratislave budú hodinu stáť na konečných zastávkach, nebudú blokovať dopravu a spoje do nemocníc i škôl tam budú takisto jazdiť.
„Nechceme cestujúcich mať ako rukojemníkov, ale rovnako nechceme, aby verejná doprava skončila ako v 80. rokoch minulého storočia, keď sa do autobusov nedalo nastúpiť, lebo boli tak preplnené. Reálne hrozí rušenie liniek MHD, a tým pádom aj hromadné prepúšťanie," povedal pre TASR predseda Základnej organizácie Integrovaného odborového zväzu DPB Július Orbán.
Horváth: Za mesačný výpadok by boli dva nové autobusy
Horváth nechcel zatiaľ predbiehať, kedy a za akých okolností sú odhodlaní vyhlásiť aj neobmedzený štrajk.
„Nebudeme stanovovať žiadne ultimatívne dátumy. Uvidíme, čo sa bude diať následne po výstražnom štrajku. Niečo prebehlo v Národnej rade SR. Je tam síce spomenutá osobná preprava, ale opäť nie konkrétne podniky vo verejnej správe (schválený zákon, ktorý umožní novú schému štátnej pomoci pre autosektor - pozn. red.),“ poznamenal košický odborár.
Spomenul, že medzi 19. a 23. aprílom má v Bratislave rokovať o ťaživej situácii DPMK aj primátor Košíc Jaroslav Polaček (nezávislý).
Angažovať sa chystá podľa neho i Združenie miest a obcí Slovenska.
„Uvidíme, aké informácie dostanú od príslušných štátnych orgánov a či sa niečo vôbec pohne smerom k riešeniu tohto závažného problému," dodal.
„Naozaj by som sa nerád dožil toho, aby sme znižovali počet zamestnancov, čo prinesie so sebou zníženie výkonov vo verejnom záujme, teda obmedzovanie spojov. Už teraz máme v dôsledku pandémie obmedzené autobusové linky 19 i 72, takisto dve nočné a aj električkovú č. 7 do 20. hodiny. Stále premávame v prázdninovom režime. Naše podniky už melú z posledného. Mesačné výpadky tržieb len v Košiciach dosahujú hodnotu dvoch nových autobusov (okolo 600-tisíc až 700-tisíc eur – pozn. red.), ktoré sme mohli kúpiť,“ uviedol Horváth.
Prišli o milióny eur
Dopravné podniky v troch najväčších slovenských mestách vyhlásili štrajkovú pohotovosť 23. marca, aby vyjadrili nesúhlas s tým, že štát doteraz finančne nepomohol ich podnikom s výpadkom príjmov spôsobeným pandémiou nového koronavírusu a hrozí rušenie liniek i prepúšťanie.
Od štátu požadovali, aby v plnom rozsahu finančne pomohol ich podnikom a kompenzoval tieto výpadky.
Ministerstvo dopravy pred vyhlásením štrajkovej pohotovosti opakovane reagovalo, že im nemôže pomôcť.
„Ide o dopravné podniky mesta, kde ministerstvo dopravy nemá žiadne akcie/podiel, preto nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené finančné prostriedky na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD," zdôvodňoval vtedy hovorca ministerstva Ivan Rudolf.
Horváth vtedy pripomenul, že štát prisľúbil nejakú formu pomoci už pred rokom, ale stále sa nič neudialo.
Rezort dopravy koncom marca naďalej argumentoval, že nemá zákonnú a ani finančnú možnosť, ako koronakrízou zasiahnutým mestským dopravným podnikom pomôcť. Uvedomoval si však zároveň vážnosť situácie, v akej sa ocitli, a preto hľadal spôsoby a možnosti, ako ju riešiť.
Možný priestor videlo ministerstvo napríklad v rámci pripravovanej schémy štátnej pomoci pre cestnú dopravu, ktorú medzičasom schválil parlament v zrýchlenom konaní.
Z aktuálneho vyjadrenia odborárov však vyplýva, že sa v tejto fáze zrejme netýka aj ich dopravných podnikov.
Hovorca ministerstva Ivan Rudolf to v piatok popoludní nepriamo potvrdil v reakcii na vyhlásenie výstražného štrajku, keď zopakoval: "Hoci ministerstvo dopravy považuje verejnú dopravu za základný kameň dopravy v mestách, teda za mimoriadne dôležitú, nemá finančné a v súčasnosti ani zákonné možnosti, ako pomôcť dopravným podnikom. Po vzájomnej dohode si problematiku finančnej pomoci samosprávam, pod ktoré dopravné podniky patria, zobral rezort financií. Odporúčame sa preto s otázkami obrátiť naň."
V DPB presiahli výpadky tržieb od začiatku pandémie 23 miliónov eur, v DPMK ich vyčíslili nedávno pre Korzár na viac ako 6 miliónov eur.
V roku 2020 klesli celkové tržby DPMP v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 1,168 milióna eur. Táto položka však bola kompenzovaná poklesom nákladov. Celková finančná strata za rok uplynulý rok sa tak nezvýšila a je vo výške približne 6,67 milióna eur.
Prečo sa Prešov zapojí len symbolicky
Ako uviedol predseda Základnej organizácie Integrovaného odborového zväzu (ZO IOZ) pri DPMP Daniel Straka, s hodinovou odstávkou spojov nevyjadrilo súhlas mesto, ktoré je stopercentným akcionárom podniku, a ani samotné vedenie DPMP.
"Keďže nepôjdeme do štrajku ako Košice a Bratislava, zapojíme sa doň aspoň vizuálne tak, aby ľudia videli, že za nimi stojíme, lebo sa to môže v konečnom dôsledku týkať v blízkej budúcnosti aj nás. Našu spoluúčasť vyjadríme stužkami na spätných zrkadlách a plagátmi na oknách. Umiestnené budú na všetkých vozidlách. Takisto budeme informovať všetkých vodičov, prečo sa to deje," informoval Straka.
Ako dodal, mesto síce odstavenie vozidiel nepodporilo, poskytlo však priestor na multimediálnych paneloch vo vozidlách.
"Či ho stihneme využiť, je pre krátkosť času zatiaľ otázne," skonštatoval predseda odborovej organizácie.
Ako dodal Straka, proti odporúčaniu mesta ísť nechcú, hoci ako odbory štrajk vedia zorganizovať aj bez súhlasu akcionára či vedenia podniku. V tomto prípade však ide odborárom štrajkom o to, aby mesto i podnik podporili.
"Peniaze sa riešia hlavne pre mesto a dopravný podnik ako akciovú spoločnosť. V konečnom dôsledku oni prichádzajú o peniaze. A ak nebudú peniaze na prevádzku, mesto si objedná menej kilometrových výkonov, budú sa škrtať linky a môže dôjsť k tomu, čo nechceme, k prepúšťaniu," upozornil Straka s tým, že povolenie nedostali napriek tomu, že štrajk časovali tak, aby ho cestujúca verejnosť pocítila čo najmenej.
Podľa riaditeľ DPMP Martina Jaša však podnik nezaznamenal v súvislosti pandémiou koronavírusu priame ekonomické výpadky.
"Realita je taká, že hoci sme stratu v minulom roku zaznamenali, pre pandémiu ochorenia covid-19 sa táto strata neprehĺbila," uviedol Jaš.
Zároveň dodal, že podľa jeho informácií si odborári našli inú formu štrajku.
"To, akým spôsobom chcú odborári vyjadriť svoju účasť alebo spôsob podpory, je na nich, nie na nás. Mne len prišli oznámiť, že prerušovať MHD nebudú. Čo si dohodli s mestom, neviem," skonštatoval riaditeľ DPMP.
Ako uviedla prešovská radnica vo svojom stanovisku, DPMP a mesto Prešov rešpektujú právo zamestnancov na štrajk.
"Podľa nášho názoru je však potrebné zvoliť adekvátnu formu štrajku vzhľadom na to, že DPMP nežiadal v súvislosti s pandémiou o žiadnu finančnú kompenzáciu za obdobie roka 2020. Zamestnanci DPMP sa rozhodli pre takzvaný podporný štrajk, prostredníctvom ktorého chcú vyjadriť podporu kolegom z dopravných podnikov z Košíc a Bratislavy. Práve tie totiž žiadali o štátnu pomoc vo forme kompenzácie za obdobie pandémie a s ňou súvisiacich obmedzení, následkom ktorých zaznamenali výpadky tržieb. Formou podporného štrajku chcú zamestnanci DPMP zároveň poukázať na to, aby nedochádzalo k ďalšiemu obmedzovaniu spojov a znižovaniu dopravných výkonov," uviedol hovorca mesta Vladimír Tomek.
(sita)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári