KOŠICE. Štátna filharmónia Košice (ŠfK) ohlásila zmenu na poste šéfdirigenta.
Od nasledujúcej koncertnej sezóny 2021/2022 preberie po Zbyňkovi Müllerovi pomyselnú štafetovú taktovku jeho nástupca a taktiež kolega z Českej republiky Robert Jindra.
Stret Pražana s východom v Zlatej Idke: A divú sviňu si videl? Čítajte Výmena šéfdirigenta nastane o pár mesiacov - v septembri a Zbyněk Müller sa s týmto postom rozlúči po ohromných 13 sezónach, čo je dokonca aj v celosvetovom meradle výnimočné.
O zmene šéfdirigenta sa na pôde ŠfK začalo prirodzene diskutovať v roku 2019, následne sa umelecká rada zhodla na novom mene.
Vzájomná spolupráca so ŠfK však bude naďalej pokračovať, keďže sa Müller stane hlavným hosťujúcim dirigentom filharmónie.
Viac o tom, ako sa mu spolupracovalo s košickými filharmonikmi, prezradil v rozhovore.
Stráviť 13 sezón v jednom orchestri na pozícii šéfdirigenta je netradičné a obdivuhodné. Čo vás udržalo v Štátnej filharmónii Košice tak dlho?
- Tak asi najjednoduchšie by bolo povedať, že sa mi tam páčilo. Ale buďme trochu konkrétnejší. Už krátko po svojom príchode som zistil, že orchestru vyhovuje môj spôsob práce a komunikácie a naša spolupráca sa vzápätí ukázala ako plodná. Preto som vôbec neváhal, keď mi vtedajší riaditeľ, pán Július Klein, ponúkol po troch rokoch predĺženie o ďalších päť rokov. Táto doba bola v znamení hmatateľného rastu orchestra sprevádzaného aj generačnou výmenou na niektorých dôležitých pozíciách.
Snažil som sa pravidelne zaraďovať programy vedúce k väčšej práci s jednotlivými skupinami, pretože som cítil, že potrebujeme prejsť ešte veľký kus cesty smerom k ansámblovej hre a vôbec vyššej kultúre hrania. Ďalšie predlžovanie môjho mandátu prinieslo ešte väčšie stabilizovanie našich vzťahov. Všetci už vedeli, čo asi hneď v pondelok budem chcieť, a práca nám už pri prvej skúške, i vzhľadom na dobrú pripravenosť, ktorú som vyžadoval, išla omnoho rýchlejšie a s lepším výsledkom.
A keď prišli neľahké roky spôsobené finančnou krízou, ja som zistil, že orchester ŠfK má aj ľudsky báječnú vlastnosť v zmysle spolunáležitosti s vedením a ani v tejto zložitej dobe sme neprestali rovnako efektívne a snaživo pracovať. Je potrebné tiež podotknúť, že výsledky našej práce, prezentované hlavne na koncertoch v Dome umenia, boli a sú veľmi umocnené absolútne nádherným, inšpiratívnym a akusticky blahodarným prostredím tejto sály.
Tak sa pre mňa mnohé z koncertov stali naozajstnými zážitkami, ktoré vo mne znovu a znovu podnecovali túžbu sa do Košíc vracať, aj keď mi bolo jasné, že raz bude nutné skončiť.
Preto sme k môjmu už aj tak dlhému funkčnému obdobiu ešte ďalej pridávali, až sa z toho vykľulo neuveriteľných trinásť rokov. Je úžasné, že ani po tejto dobe, ktorá mimochodom predstavuje viac než 150 spoločných koncertov, sme si nezačali liezť na nervy a mám stále pocit, že sa s orchestrom navzájom radi vidíme.
Ak by ste mali charakterizovať špecifikum košických filharmonikov, čo by to bolo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
