Rozhovory Korzára. Podcast, kde sa rozprávame o zaujímavých veciach a aktuálnych témach s viac i menej známymi ľuďmi z východného Slovenska.
Už vyše 20 rokov zachraňuje životy bezdomovcov a stará sa o takmer 300 ľudí bez domova ako riaditeľ útulku a nocľahárne Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach pri Košiciach. Pochádza z obce Pakostov v okrese Humenné, ale poznajú ho na celom východnom Slovensku. V Prešove organizuje na Veľkú noc obľúbené predstavenie - živú krížovú cestu Ježiša mestom. Ako 64-ročný je už kňazom na dôchodku, slúžil v Košiciach, Snine, Svidníku, Nižnej Šebastovej a Hýľove. Na konte má skoro 30 maratónov, ale aj individuálne i štafetové ultrabehy, ktorými zviditeľňuje potrebu pomáhať chudobným. Sám, len so svojím psom, zabehol vyše 1 500 km z Košíc do Vatikánu, kde sa stretol s pápežom. Bežal aj z Košíc do Bratislavy, z českého Ašu cez Košice až do Svidníka a bol členom štafiet z Košíc do belgického Bruselu a francúzskych Lúrd. Už aj v Oáze založil bežecký klub bezdomovcov. PETER GOMBITA odpovedal na otázky Korzára.
Čo sme sa Petra Gombitu okrem iného pýtali:
Prečo ste už kňaz na dôchodku?
Ako zvládli klienti Oázy očkovanie?
Ako ste zvládli rok s koronavírusom?
Čo vravíte na snahy uctiť si Fantomasa?
Prečo ste požiadali o pomoc Krčméryho?
Hlásili ste sa ako dobrovoľník do nemocnice?
Prečo ste vystúpili na protestoch Za slušné Slovensko?
Prečo ste sa rozhodli starať sa o bezdomovcov?
Ako ste dokázali dobehnúť z Košíc do Vatikánu?
Bežecký klub Oáza funguje, ako sa mu darí?
Chystáte sa ešte na nejaký ďalší šialený beh?
Aké vyjadrenia v rozhovore napríklad nájdete:
„Máš strach sa očkovať, ale keď si mal opitý hlavu na koľajniciach, to ti nevadilo?“
„Mali sa rozhodnúť: Ak chceš žiť, ostaň v Oáze, ak chceš zomrieť, nech sa páči“
„Väčší hriech ako akýkoľvek iný je zanedbávanie dobrého“
„Som závislý na športe, ale pomáha mi to a je to legálne“
„Viera musí kvitnúť a voňať, život musí mať radosť, inak idem predávať zmrzlinu“
„Nevedel by som s tým žiť, že by som ani neskúsil zabehnúť z Košíc do Vatikánu“
Čo to znamená, že ste kňaz na dôchodku?
Že už nemám farnosť, ale ostávam kňazom a pôsobím voľne. Napríklad teraz mám jeden pohreb na Rozálii a potom budem pochovávať i známeho predavača Večerníka (klienta Oázy Jána Harničára alias Fantomasa – pozn. red.). Poprosil som otca arcibiskupa, aby ma uvoľnil do dôchodku, pretože som sa chcel viac venovať bezdomovcom. Mať okrem nich farnosť, iné aktivity, robiť krížovú cestu aj behať je veľmi náročné. Nechcel som v očiach verejnosti ani kňazov vyzerať, že robím iné, možno pre niekoho aj nezmyselné veci a zanedbávam farnosť a ľudí. Povedal som si, že ak je kňazov dosť, ja odstúpim a chcem už len s bezdomovcami žiť. Medzi nimi bývam, sme v dennom kontakte, pri večeri, pri práci, pri modlitbe, chodíme spolu behať, na kávu, na pivo niekedy, tak ako bežní ľudia.
Raz ste sa vyjadrili, že bezdomovci vám pomohli v živote oveľa viac ako vy im. Ako vám pomohli?

Človek je súčasťou vesmíru. Vieme, čo s ním urobí jedna prechádzka lesom, čo s nami urobí psík, ak ho máme pri sebe, čo urobí ľudská láska, objatie, dieťa. Ak sa niekomu život pokazí, nesie to utrpenie sám, nevie ho uniesť a ktokoľvek, nemusí to byť kňaz, mu pomôže. Verím a mám vyskúšané, že dobro, ktoré urobíte, alebo dáte niečo zo seba, zo svojho potu, z práce svojich rúk, alebo peniaz, v tom dobre je zabalená láska, pokoj a radosť. A to ja inde získať neviem. Dáva mi to obrovské krídla a nabíjajú ma tí ľudia. Keď vidím ich život a pritom ja nerobím nič iné, len ako človek, čo by mal robiť každý, tobôž veriaci, pociťujem obrovskú radosť. Preto hovorím, že oni mi dali oveľa viac, ako som dal ja im.
Ako zvládli klienti Oázy nedávne očkovanie proti covidu, ktoré u vás robil výjazdový tím kraja?
Niektorí si aj ľahli v ten deň alebo na druhý deň. Mali nejaké drobné horúčky a nejakých silnejších chlapov to povalilo. Ale rozprávali sme sa o tom, že to je normálna reakcia a priebeh po očkovaní.

Skôr pred očkovaním mali niektorí strach. Tak im hovorím, že zrazu máš strach sa očkovať, ale keď si mal hlavu na koľajniciach, keď si bol opitý, tak ti to nevadilo? Tam si nemal strach, že chodia vlaky, a tu sa bojíš jednej injekcie? Keď sa tí ľudia očistia a začnú triezvo rozmýšľať, majú život radšej ako my. To je zaujímavé, že keď sa prebudia a vidia, čo im to všetko zobralo, keď stratíte dom, manželku, deti, prácu, keď príde exekúcia, choroba, a teraz si poviete, fíha, tak vtedy sa topiaci chytá aj britvy alebo slamky. Aj oni sa už vtedy veľmi tomu životu tešia aj si ho chránia oveľa viac.
Mali ste v Oáze 5 úmrtí a 60 nakazených, ako ste zvládli celý ten rok? A ako sa k vám covid dostal?

Do 4. februára sme nemali ani jedného pozitívneho klienta. Mali sme prísne obmedzenia, mali sa rozhodnúť: Chceš žiť, ostaň v Oáze, máš zabezpečenú stravu, všetko aj s cigaretami, kávou, hudbou a nejakým programom. Ak chceš zomrieť, nech sa páči, môžeš, ale nebudeš tu týchto ľudí ohrozovať. Niektorí aj odišli, napríklad do Čiech. Niektorých sme potom vzali späť, ale už len do karanténneho miesta vytvoreného v rámci areálu Oázy. Išli najprv na test a do karantény na 14 dní, až potom sme ich mohli preradiť do bývania. A ako sa to k nám dostalo? Vo štvrtok sme boli testovaní PCR testmi, v piatok jeden klient spadol, rozbil si hlavu, šiel do nemocnice, v sobotu nám ho vrátili so zašitou hlavou a ďalšie testy ukázali, že už má covid. Tak kde ho mohol chytiť? Len v tej nemocnici...
Veľa mediálnej pozornosti sa dostalo vášmu zariadeniu, keď koronavírusu podľahol váš klient, bývalý známy kolportér košického Večerníka Ján Harničár alias Fantomas. Dokonca bola snaha niektorých ľudí urobiť mu špeciálny pohreb či dokonca postaviť mu v centre Košíc sochu. Ako ste takéto úvahy uctiť si ho po smrti vnímali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári