Dve ženy, dve generácie. Prvá povojnová, ktorá prežila dôsledky holokaustu v spomienkach a traumách svojich rodičov, a posledná, ktorá má možnosť sa stretnúť s tými, čo udalosti vojny pocítili na vlastnej koži. Obe spája jedna téma, tiahnuca sa históriou už dlhé roky. Aj napriek tomu, že by sme sa mali z vlastných dejín už dávno poučiť, to skôr vyzerá tak, akoby spolu s pamätníkmi odchádzali aj spomienky. Kurátorka Galérie Ľudovíta Felda JANA TEŠŠEROVÁ (JT) a študentka medicíny ALEXANDRA DULÁKOVÁ (AD), sa preto rozhodli pričiniť o to, aby sa na tieto udalosti nikdy nezabudlo. Lebo ako parafrázovala myšlienku filozofa Georgea Santayanu mladá medička, ak nepoznáme svoju históriu, sme odsúdení ju prežiť znova. Rozprávali sme sa preto aj o tom, ako vnímajú vojnové udalosti jednotlivé generácie, ako hodnotia úroveň antisemitizmu na Slovensku a prečo je podľa nich dôležité o tom všetkom nemlčať.
Pre mladú generáciu sú vojna a holokaust už prakticky dávnou minulosťou. Ako to vnímajú a reflektujú tie staršie generácie, ktoré si ešte na tieto udalosti môžu pamätať, prípadne ich môžu poznať zo spomienok vlastných rodičov?
- JT: Mnohí zo staršej generácie, tá moja, ale aj tí, čo majú 40 - 50 rokov, si pamätajú ešte na Ľudovíta Felda, ktorý zomrel pred 30 rokmi. Ale pamätať si môžu aj na to, čo rozprávali ich rodičia. Stredná generácia o tom veľa nevie, ale niektorí z nich majú záujem, hlavne o Galériu Ľudovíta Felda a jeho obrazy. Niektorí prídu aj na prednášky, niekedy je tam aj 60, 80 ľudí. A ešte som nemala nikoho, kto by to vnímal negatívne. Mladá generácia je už od toho veľmi ďaleko, tak ako sme my od prvej svetovej vojny. Sú pod iným vplyvom, čo považujem za negatívnu vec, holokaust ich už veľmi nezaujíma.
Ja som si povedala, že budem robiť osvetu pre mládež, pre základné a stredné školy. Robím prednášky o synagóge a hovorím o veciach, o ktorých nikdy predtým deti a mládež nepočuli. Ale pýtam sa ich aj na svetonázor, čo si myslia o tejto dobe, lebo je tu opäť čiastočne doba antisemitizmu. A nie je na to dôvod. Tu už žije tak veľmi málo Židov, nedávam tomu ani 10 – 15 rokov, a nebudú tu skoro žiadni.
Alexandra, vy ste mali možnosť spoznať židovskú komunitu bližšie. Ako ich vnímate vy, čo pre vás znamená židovstvo? Prípadne čo si predstavíte pod tým, ak o sebe niekto povie, že je Židom?
O rodiny prišli v koncentračnom tábore. Ich príbehy spojili dve ženy, teraz šíria osvetu Čítajte - AD: Nikdy som nerozlišovala ľudí na základe ich etnicity, náboženstva alebo národnosti. Na človeka som sa stále pozerala individuálne a zameriavala som sa na jeho osobnosť, chovanie a uvažovanie. Toto je pre mňa skutočné vyjadrenie identity. Samozrejme, na to, aby človek vedel existovať a zameriavať sa na budúcnosť, najprv sa musí stotožniť so svojou minulosťou. Človek nemôže vedieť ktorým smerom sa vybrať, pokiaľ nevie, odkiaľ prišiel.
A ako vnímate vy svoju vlastnú, už vysokoškolskú generáciu? Čo vedia o Židoch na Slovensku a odkiaľ čerpajú svoje informácie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
