KOŠICE. Štátny archív v Košiciach si v pondelok pripomína 70. výročie svojho založenia.
Ako povedal jeho riaditeľ Richard Pavlovič, tento archív sa od svojho vzniku pretvoril na odbornú, pamäťovú a pre verejnosť slúžiacu inštitúciu.
„Presne 10. mája 1951 začal Eugen Bidovský prácu v Krajskom archíve v Košiciach. Dohliadal na preberanie archívnych dokumentov a na správu registratúry vo vtedajšom Košickom kraji, ktorý mal inú územnú pôsobnosť ako dnes," povedal Pavlovič s tým, že krajský archív nadväzoval na historický župný archív.
Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1707.
„V minulosti bol jeden župný archivár, ktorý sa o to staral. V roku 1951 to bol vedúci archívu a jeden zamestnanec. Postupne to rástlo personálne, ale predovšetkým odborne," uviedol.
Od roku 1973 zmena sídla
Štátny archív v Košiciach sa na začiatku svojho fungovania venoval záchrane a zvozu archívnych dokumentov, čo malo zabrániť ich zničeniu.
Staré štátne i cirkevné matriky obsahujú rôzne zaujímavé záznamy Čítajte Jeho pôvodným sídlom bol Župný dom, kde je teraz Východoslovenská galéria. Od roku 1973 je sídlom tohto archívu budova na Bačíkovej ulici.
Štátny archív v Košiciach podľa Pavloviča v súčasnosti vykonáva štyri základné činnosti, a to preberanie, evidenciu, ochranu a sprístupňovanie archívnych dokumentov.
„Opatrujeme 9800 bežných metrov dokumentov, ktoré sú rozdelené do 1636 fondov a zbierok," spresnil s tým, že archívne dokumenty sú uložené v priestoroch so stanovenou vlhkosťou, teplotou a sú tiež zabezpečené.
Okrem iného sa venujú aj získavaniu akvizícií a vykonávajú tiež vedeckú či propagačnú činnosť. V rámci nej realizujú napríklad výstavy. V súvislosti so 70. výročím svojho založenia pripravujú publikáciu.
Študenti v bádateľni
Verejnosť môže navštíviť bádateľňu archívu, kde im prezenčne predložia archívne dokumenty. Využívajú to najmä študenti pri tvorbe svojich záverečných prác, genealógovia či rôzni nadšenci histórie.
Archív v Košiciach už existuje 65 rokov. Majú aj záznamy o slávnych Čítajte „Druhou možnosťou je podať si písomnú žiadosť a po úhrade poplatku je na základe nej podaný výpis, kópia alebo odpis archívneho dokumentu," dodal Pavlovič.
Podľa jeho slov evidujú najväčší záujem o cirkevné matriky.
„Súvisí to s vysťahovalectvom z tohto územia, pretože na konci 19. a začiatkom 20. storočia tunajšia Abovsko-turnianska župa bola jednou z tých, z ktorej došlo k masívnemu vysťahovalectvu do Spojených štátov amerických. Práve odtiaľ máme dosť veľa žiadateľov, ktorí hľadajú svoje korene - chcú sa dozvedieť niečo o svojej rodine, a tak sa snažia dopátrať k svojej minulosti," doplnil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
