Gymnazistka Žofia Kollárová študuje v druhom ročníku na Gymnáziu na Poštovej ulici v Košiciach. V utorok sa spolu so spolužiakmi vrátila do školských lavíc po siedmich mesiacoch. V rozhovore popísala neistý návrat do školy ale aj to, že sa konečne mohla ráno upraviť a má šancu nabehnúť na školský režim.
Ako by si opísala prvé pocity z návratu do školy?
- Bolo to veľmi zvláštne. Musela som vstávať o hodinu skôr, než som zvykla, upraviť sa a neostať cez deň v pyžame alebo teplákoch. Večer som musela ísť spať v normálnom čase a v škole sa nespoliehať na to, že v prípade otázok učiteľa si viem niečo rýchlo pozrieť aj cez hodinu, musela som sa precíznejšie pripraviť. Musela som byť všeobecne viac čulá, počúvať všetko, čo učitelia hovoria. Úprimne som sa však veľmi netešila, pretože práve prichádza písomkové obdobie. Po týždni to už ale určite budem brať pozitívnejšie, nabehnem na systém a bude to lepšie.
Vstávalo sa ti ťažko?
- Vstala som o dosť skôr, pretože som bola veľmi nervózna, že musím ísť do školy.
Museli ste mať negatívne testy na koronavírus alebo stačilo potvrdenie o bezinfekčnosti?
Ružový Sninský okres vrátil do lavíc stredoškolákov. Zistili, že si chýbajú, do školy sa tešili Čítajte - Mali sme dopredu zaslať potvrdenie o bezinfekčnosti. Testy nie sú povinné. Pri vstupe do školy nám odmerali teplotu a vydenzifikovali sme si ruky. Počas celého vyučovania sme mali respirátor alebo rúško. Ja som mala rúško, lebo školu máme nastavenú na slnko, navyše sedím pri okne, takže sa mi v rúšku ľahšie dýchalo. Neprekážalo mi to, už som si na to zvykla v septembri, keď sme boli chvíľu v škole. Veľa ľudí však malo respirátor.
Cítila si sa bezpečne, nebojíš sa šírenia vírusu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
