KOŠICE. Malý človiečik so srdcom obra. Tak zvykli pomenúvať pamätníci košického kresliara Ľudovíta Felda, umelca, ktorý prežil Osvienčim, hoci sa dostal do spárov Anjela smrti - Josefa Mengeleho.
Mengeleho kreslič má v Košiciach nový park Čítajte Nebol vyšší ako sedemročné dieťa a aj hlas mal na svoj vek pritenký. Spôsobila to porucha, pri ktorej jeho hypofýza produkovala príliš málo rastového hormónu.
Do pamäti Košičanov sa však nezapísal len pre svoj trpasličí vzhľad či umelecký talent.
Spomínajú si hlavne na jeho vľúdnu povahu, priehrštie cukríkov a odzbrojujúci úsmev, ktorým častoval i zlomyseľné deti, pokrikujúce po ňom prezývkou Škriatok.
Košičanov opustil pred 30 rokmi, 18. mája 1991, potichu, ako to bolo blízke jeho málovravnej povahe. Jeho neľahký život, precízne diela, pamätníci i významní žiaci, ktorých vychoval, však hovoria miesto neho.
Susedia cez ulicu
Medzi tých šťastných, ktorí poznali Ľudovíta Felda osobne, patrí i Jana Teššerová, kurátorka galérie nesúcej maestrovo meno.
Po prvý raz sa s ním stretla ako desať-, dvanásťročné dieťa. Vybavuje si, ako ho zbadala v synagóge v Kežmarku, v meste, kde v mladosti bývala. Bolo to na veľký židovský sviatok Jom Kipur, teda na Deň zmierenia.
„Na maličkom synagogálnom dvore zrazu vidím takého maličkého človiečika,” opisuje prvé stretnutie s umelcom, ktorý jej i ďalším deťom priniesol cukríky. V tom čase ešte nevedela o koho ide, priblížila jej to až jej mamka.
Keď sa po presťahovaní do Košíc ubytovala na Južnej triede, zistila, že maestro so špecifickým vzhľadom býva neďaleko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
