Izraelsko-palestínsky konflikt znovu nabral na intenzite a hrozí aj otvorená vojna. Nepokoje v Izraeli a bombardovanie Tel Avivu sa začali v noci z utorka na stredu. Košičan Ján Bogdan študuje v Tel Avive violončelo tretí rok, pred sebou má ešte rok štúdia. Od utorka chodil pravidelne po zvuku sirény, ktorá ohlasuje bombardovanie Tel Avivu, do bunkra. Na začiatku na to nebol vôbec pripravený, no neskôr už spal radšej oblečený. Situáciu sa však snaží brať s nadhľadom.
V stredu ste na facebooku napísali, že „vstávať o tretej ráno na zvuk sirén a utekať do podzemného bunkra, lebo lietajú rakety, je celkom nekomfortné“. Ako to celé na vás vplýva?
Slovenka v Izraeli: Uvoľňujú opatrenia očkovaným, život sa už podobá na ten normálny Čítajte - Som typ človeka, ktorý to až tak nerieši, nerobím z toho veľkú vedu. Ale či človek chce alebo nechce, je to svojím spôsobom nepríjemné. Nestrachujem sa, nemám stres, ale mám to prosto v hlave. Keď začujem napríklad auto s húkačkou, spozorniem, či to nie je siréna. Tel Aviv zvykli atakovať najmä v noci, no vo štvrtok sa siréna spustila poobede o druhej. Začal som si variť obed a vtedy som začul sirénu, tak som utekal. Spať chodím s tým, že to bude len na jedno oko. Okno mám pootvorené, aby som počul sirénu a prebudil sa. V noci, keď človek zaspí, je poplach najhorší, rozospatý som nevedel rýchlo reagovať, ale musel som sa aspoň obliecť. Neskôr som už spal oblečený. Spomínam si ešte na úplne prvý útok - bol som v kuchyni. Kamarát mi už predtým hovoril, že okolo jedenástej budú atakovať Tel Aviv. O desať minút som počul sirénu. Ostal som zarazený, pýtal som sa, či je to cvičenie alebo je to naozaj tu. Pozrel som von z okna a videl som ľudí utekať z budov do bunkrov. Rýchlo som si dal tričko a utekal som s nimi.
Čo sa deje po poplachu?
- Mali by sme v bunkri počkať aspoň desať minút. Ak sa nič nedeje, môžeme ísť z krytu von. Prvú noc strieľali každých desať minút, vyšli sme von, naspäť do bytu a znova sme utekali do úkrytu. Množstvo ľudí teda ostávalo v bunkri dlhšie. O piatej nadránom, keď videli, že sa už naozaj nič nedeje, išli do bytov. Mám aj aplikáciu, ktorá mi ukazuje všetky rakety, ktoré vystrelia a kde presne bol útok. Vo štvrtok večer, teda v prvú noc, kedy od utorka Tel Aviv neatakovali, mi aplikácia ukazovala, že na juhu Izraela bolo vystrelených za 45 minút 77 rakiet. Takmer všetky však boli zostrelené protiraketovým systémom.
Aplikácia funguje už dlhšie?
- Funguje to dlho. Svojím spôsobom sú už Izraelčania zvyknutí na to, čo sa tu deje. Naposledy bol konflikt intenzívny v roku 2014, teraz je to oveľa vážnejšie. Poslednýkrát do centra Tel Avivu priletela raketa pred rokom a štvrť. Už vtedy z toho boli ľudia vyľakaní.
Ako dlho už táto situácia trvá?
- Prvýkrát útočili z utorka na stredu. Začalo sa to večer okolo pol desiatej.
Ako to vyzerá v piatok poobede, kedy sa rozprávame? Aká je okolo vás situácia?
- V piatok a v sobotu je tu víkend kvôli oslave šabatu, ktorý sa začína v piatok poobede a trvá až do soboty. Víkend je tu teda pokojnejší, ale nálada sa zmenila hneď v stredu. V utorok, pri prvom bombardovaní, bolo napríklad v našom bunkri okolo 30 ľudí. Druhý večer ich bolo už len 12, strašne veľa ľudí odchádzalo v noci preč. Ľudia sú zalezení, je ticho, po uliciach síce jazdia autá, ale pohyb je minimálny, v podstate ako počas prísneho zákazu vychádzania cez pandémiu. Mobilita sa okamžite znížila, ľudia neriskujú. Aj večer je ticho, nikto nechce ísť ďaleko od bunkrov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
