KOŠICE. Biskup, umelec, zberateľ a donátor. Reč je o jednom človeku, ktorý sa zapísal do dejín mesta.
Žigmund Bubics bol biskup, rád maľoval a zbieral umelecké diela, ktoré daroval Košiciam, vtedajšiemu Košickému múzeu. Dnešné Východoslovenské múzeum, ktoré naň nadväzuje, predstavuje na aktuálnej výstave túto zaujímavú osobnosť práve z troch pohľadov – ako biskupa, maliara a napokon ako darcu zbierky umeleckých predmetov, ktoré zhromaždil.
Kto bol Žigmund Bubics?
Oproti schodisku na prvom poschodí hlavnej budovy múzea víta návštevníkov banner s portrétom sivovlasého muža. Je to Žigmund Bubics a autorom maľby je maďarský maliar László Fülöp.
Takto Bubicsa poznali Košičania v časoch, keď tu pôsobil ako biskup. Bolo to na prelome storočí – v rokoch 1887 až 1907. Bol Maďar a tak nie div, že sa v tom čase snažil o pomaďarčenie slovenských veriacich nielen v jeho biskupstve.
Múzeum ho touto výstavou predstavuje predovšetkým ako veľmi vzdelaného človeka, ktorý podporoval kultúru.
„Jeden z dôvodov, prečo ho zvolili za biskupa tunajšej diecézy, bola práve prebiehajúca rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety. A keďže ho považovali za odborníka v dejinách umenia, bol vhodným kandidátom na túto pozíciu. Na rekonštrukciu vyčlenil obrovské finančné prostriedky. Katedrále venoval farebné vitrážové okno a viac bočných oltárov, ale aj hlavný oltár do Kaplnky sv. Michala. Dal rekonštruovať i biskupskú kryptu a Kaplnku sv. Michala. Zaslúžil sa aj o rozšírenie biskupského paláca. Kúpili vedľajšiu budovu a v nej zariadili knižnicu, ktorú sám spravoval,“ hovorí o biskupovi autorka jeho životopisu v katalógu k výstave, kurátorka múzea Katalin Harsányiová-Szcsuka.
„A okrem toho, že múzeu daroval bohatú umeleckú zbierku, ho aj finančne podporoval,“ dopĺňa vedúci umelecko-historického odboru múzea a kurátor Ivan Havlice.
Bubics sa zaslúžil aj o rozvoj kultúrneho života, bol člen miestnych, ale aj celokrajinských spolkov. Katalin zdôrazňuje aj jeho zásluhy pri podpore kultúrnych podujatí a pri rekonštrukciách budov.
Aj z vďaky za to všetko pomenovali Košičania terajšiu Komenského ulicu po ňom. Bubics Zsigmond-utca a to dokonca dvakrát – v rokoch 1909 až 1918 a od novembra 1938 do jari 1945.
Formoval ho aj život u Esterházyovcov
Žigmund Bubics sa narodil presne pred dvesto rokmi. Študoval teológiu v meste Győr, potom vo Viedni v Pázmaneu, ktoré bolo považované za miesto elitného vzdelávania uhorských študentov. Titul doktor teológie získal štúdiom na Augustíneu, tiež vo Viedni.
„Ovládal anglický, nemecký a francúzsky jazyk, osvojil si aj latinčinu a hebrejčinu,“ vymenováva Katalin.
Určite aj to prispelo k rozhodnutiu šľachtickej rodiny Esterházyovcov prijať ho za vychovávateľa vnukov diplomata a politika, kniežaťa Pavla III. Esterházyho. Žil s nimi v Eisenstadte, Forchtenstine, Fertőde, Kőszegu, Lockenhause, Pottendorfe a vo Viedni.
Precestoval s nimi veľa krajín a počas týchto ciest získal prvé umelecké diela do svojej zbierky. Spravoval rodinný archív Esterházyovcov aj ich bohatú knižnicu, stal sa správcom majetkov kniežaťa Mikuláša IV. Esterházyho a jeho otca, kniežaťa Pavla IV.
Aj vďaka ďalším povolaniam mal blízko k umeniu. „V Národnom múzeu v Budapešti sa venoval najmä grafickým zbierkam. Bol autor významných výstav v Budapešti a neskôr aj v Košiciach. Vydal niekoľko samostatných prác a prispieval do historických a archeologických časopisov, najmä témami z dejín umenia,“ uvádza kurátorka.
Počas pôsobenia v Košiciach sa stal členom a zakladateľom viacerých spolkov, napríklad Hornouhorského muzeálneho spolku, ktorý bol predchodcom Východoslovenského múzea.
Návrat po 118 rokoch
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
