Rozumieme logike toho, prečo sú isté ustanovenia v zákone o verejnom obstarávaní. Sú však také kostrbaté, že ich uplatňovanie v praxi nás dovedie do takej absurdnosti, že sa zdravý rozum zastavuje.

Veď povážte. Mesto zháňa firmu na vybudovanie nejakej budovy. Dá si do podmienok súťaže požiadavku, že uchádzač musí schopnosť postaviť ju preukázať podobnou ním už zrealizovanou stavbou z minulosti.
To zatiaľ dáva zmysel, aby sa medzi záujemcov o miliónovú zákazku nepriplietol nejaký neschopný alebo neskúsený šuflikár.
Nie je dôvod hádzať sa ešte o zem ani preto, že keď uchádzač takúto stavbu doteraz nepostavil, dovoľuje mu veľkodušne zákon preukázať túto schopnosť dielom inej firmy.
Jeden by potom logicky očakával, že sa tá iná firma bude aj spolupodieľať na zákazke nejakým zásadnejším spôsobom. Alebo sa už počas tendra aspoň bude musieť záväzne zaviazať tomu mestu, že keby to uchádzač nezvládol, tak dielo dokončí za neho.
Ale nie, presviedčajú nás, že tá „pôžičková“ firma vraj nemusí potom na uchádzačovej stavbe prakticky krížom slamy preložiť. A niečím sa zaväzovať už vonkoncom nie.
No ale ak je to tak, ocitáme sa na prahu takého bizáru, že až.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári