Elektroinžinier PAVOL HRIC už dlhšie nosil v hlave myšlienku vytvoriť múzeum, ktoré by najmä mladým ľuďom približovalo, čím všetkým si ľudia prechádzali za bývalého režimu. Spolu s kolegami z dátovej firmy vytvorili multimediálne múzeum v Starom Meste v Košiciach, kde si môžu návštevníci vypočuť na troch obrazovkách výpovede pamätníkov, prečítať samizdatovú literatúru či na interaktívnej mape nájsť meno z radov vlastných známych, ktorých akýmkoľvek spôsobom komunizmus poznačil.
Ako dlho ste v hlave nosili myšlienku vytvoriť múzeum, ktoré by predstavovalo obete komunizmu a ich príbehy?
- Keď sme v roku 2016 urobili prvú výstavu o samizdate, prišiel nápad urobiť aj knižnicu. Keď vznikla knižnica, viacerí ľudia hovorili, dobre, máte tu samizdat, ukazujete, ako sa zháňala literatúra alebo ako sa prepisovali knihy. Ale nehovoríte o tom, ako sa za socializmu žilo.
Myšlienka predstaviť ľuďom život za bývalého režimu prišla niekedy v roku 2019. Najrozumnejšie sa nám zdalo hovoriť o obetiach perzekúcií.

Nie je to len o veľkých číslach, ale aj malých príbehoch. Spomeniem učiteľov a deti v školách, ktoré keď sa hlásili na náboženstvo, robili sa im prieky. Bolo bežné, že do školy museli prísť obaja rodičia podpísať prihlášku až k riaditeľovi osobne. Keď neprišli, deťom sa v škole vyhrážali.
Jeden pán, ktorého nebudem menovať, nám hovoril, že je dobré, že sa venujeme aj týmto príbehom. Má skúsenosť, že keď sám prišiel na prvé sväté prijímanie, učiteľka ho od neho odrádzala a na druhý deň všetkých, ktorí prvé sväté prijímanie absolvovali, postavila pred tabuľu a pred celou triedou sa ich pýtala, či sú kvôli tomu múdrejší, krajší, lepší.
Chcela poukázať na to, že im to nič nedáva, zhodiť deti, uraziť ich detskú dušičku. Sú to veci, na ktoré sa nezabúda. A takýchto drobných príbehov bolo množstvo, aj keď nešlo priamo o odsúdenie.
Môžeme nájsť niečo z bývalého režimu charakteristické pre východné Slovensko?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári