Z tohtoročného Art Film Festu si Petr Nárožný odniesol ocenenie Hercova misia. V Košiciach strávil dva dni a priznal, že priazeň ľudí v uliciach jeho egu urobila dobre. V rozhovore však spomína aj na to, ako sa z vyštudovaného architekta stal herec, a bez servítky povedal aj svoj názor na aktuálnu televíznu zábavu.
Počas otváracieho ceremoniálu ste dostali ocenenie Hercova misia, spomenuli ste, že ste hrali najmä malé bezvýznamné roly, no bolo ich takmer tristo. K filmu ste sa dostali až v tridsiatich piatich rokoch. Ste vyštudovaný stavebný inžinier, ako sa to podarilo?
- Bilancovanie sa v určitom veku týka viac-menej každého. V živote si veľa vecí naplánujete, pripravujete sa na ne a zrazu príde nečakaná možnosť. Väčšinou si to neuvedomujeme ani v momente, keď sa nám už deje. V živote všetkých ľudí hrá náhoda obrovskú úlohu. U mňa bola náhoda jednoduchá. Kádrové problémy som mal vďaka svojmu otcovu už na gymnáziu. Vyštudoval som napokon architektúru a pozemné staviteľstvo. Po škole som nastúpil do podniku, zľava sedel pán inžinier Miroslav Černý, sprava pán inžinier Pavel Bobek.
Z jedného sa stal moderátor, z druhého spevák a z vás herec. Ale vy ste mali iný sen.

- Vždy som chcel byť lekár. Keď mi jeden pán doktor operoval žlčník, pýtal sa ma: „Pán Nárožný, vy ste vraj chceli byť doktor". Prikývol som a on sa pýtal ďalej: „A čo by ste chceli robiť, akú špecializáciu?“. Vždy som chcel byť chirurg, veď keď ide niekto na medicínu, tak predsa nejde robiť ORL, rezať chce! Tak mi dal ten pán doktor ďalšiu nevinnú otázku, aké mám šikovné ruky. Musel som mu odpovedať, že po tom, ako pribijem klinec, musí prísť murár, pretože okolo klinca odpadne zhruba meter omietky. Poslal ma poďakovať Bohu, že som nešiel na medicínu, pretože by som ju pravdepodobne vyštudoval, ale celý život by som putoval po nemocniciach, lebo by som nebol dosť šikovný ani na držanie hákov.
Ako sa z architekta stane umelec?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári