Herectvo dostal do vienka. S dnes už žiaľ nebohým otcom Mariánom prekočoval celé Slovensko podľa toho, kde mal práve angažmán, zmaturoval ako záhradník, aby po skončení bratislavskej VŠMU zakotvil v martinskom divadle. Herec MAREK GEIŠBERG strávil posledné týždne v Košiciach pri príprave novej činohernej inscenácie Štátneho divadla, ktorou je adaptácia Dostojevského románu Diablom posadnutí. V rozhovore prezradil, že ho to viac ťahá na východ od Bratislavy, ale aj to, či bude mať klan Geišbergovcov pokračovanie v podobe jeho dvoch synov.
Nielen divadelný, ale celý náš život vyše roka viac nefungoval ako fungoval. Ako ste ako herec prežívali chvíle bez pravidelných večerných predstavení, bez stretnutí s divákmi?
- U mňa to bolo tak, že tesne pred tým, ako sa spustilo šialenstvo okolo tejto choroby, som mal toho strašne veľa a už som fyzicky nestíhal, nechcelo sa mi, nevládal som. Takže mne tá prvá vlna prišla veľmi vhod, lebo som mohol vypnúť, oddýchnuť si. S odstupom času teraz môžem povedať, že mi práca chýbala, ale na druhej strane musím povedať, že som veľmi rád, že som mohol ten rok stráviť s deťmi. Boli sme celý čas spolu, veľa vecí som dokončil aj na dome, venoval som sa rodine tak veľa, čo by som za iných okolností určite nezvládol. V tomto smere bola pre mňa táto nepríjemná situácia „príjemnou“. Mal som aj to šťastie, že hoci sme nechodili do roboty, základný plat sme dostávali. Začal som viac čítať, cvičil som na gitare, robil som kopec vecí, ku ktorým by som sa inak nedostal. Strašne mi to pomohlo sa otriasť a som rád, že sa to znova rozbehlo.
Spomínali ste gitaru. Robievali ste spoločné projekty s bratom Martinom, predtým aj s otcom Mariánom. Ako je to v súčasnosti s vami po hudobníckej stránke? Uvidíme vás v Košiciach niekedy v blízkej budúcnosti aj s gitarou v ruke?
- S bratom sme sa stretávali do tej miery, ako to bolo možné. Nahrávali sme spolu nejaké audioknihy, robili sme všetko, čo sa dalo. Pokúsili sme sa aj zahrať jeden koncert online, ale pochopili sme, že to nefunguje, keď tam nesedia ľudia. Neprejde to cez ten mostík. Koncerty sa už pomaly rozbiehajú. Budeme mať aj cez leto nejaké koncerty a myslím si, že dokonca aj v Košiciach, v Kulturparku. Všetko, čo sa odložilo, teraz chceme späť akoby dobehnúť. A chceli by sme, ak to časovo vyjde, oprášiť otcove texty z Piateho ročného obdobia a priniesť ich opäť na divadelné dosky. Formou kombinácie divadla, koncertu. Ešte nevieme, aký to bude mať tvar. Keby sa nám to podarilo, bol by som veľmi rád.
Čo vám ukázal čas strávený so synmi Matúšom a Marekom v poslednom roku? Vyrastajú, rovnako ako vy, v hereckej rodine. Bude to aj v ich prípade, rovnako ako u vás s bratom, a stanú sa pokračovateľmi umeleckého „klanu“ Geišbergovcov? Alebo ich to ťahá iným smerom?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
