Pôvodom francúzska rehoľa premonštrátov vznikla v roku 1121. Tento rok teda oslavuje rovné deväťsté výročie svojho založenia. O pár desiatok rokov neskôr sa rehoľníci usadili aj na území dnešného Slovenska v Jasove neďaleko Košíc a založili tam opátstvo, ktoré s väčšími či menšími prestávkami pretrváva dodnes. V súčasnosti je z historického pohľadu jediným žijúcim opátstvom starých reholí na našom území.
Na jeho čele stojí od roku 2009 AMBRÓZ MARTIN ŠTRBÁK, jediný aktívny opát premonštrátov na Slovensku. Pôvodne absolvent konzervatória, v súčasnosti aj profesor katolíckej teológie a riaditeľ cirkevného gymnázia v Košiciach v mladosti túžil mať ženu, dve deti a hrať v Štátnej filharmónii Košice.
Jedno stretnutie v roku 1990 mu však zmenilo celý život. V rozhovore priblížil, čo znamená byť premonštrátom, ako prežíva sľub pripútanosti k jednému miestu, či sa musel vzdať svojich snov a či má pocit, že žije naplno.
Spomínate si na moment, kedy ste sa po prvý raz rozhodli, že sa chcete stať kňazom?
- Bol som klasický mladý človek, mladý študent, ktorý zažil socializmus. V nedeľu, respektíve v sobotu večer sa chodievalo do kostola. Utekali sme, aby nás nikto nevidel, pretože otec bol učiteľ a keby prišli na to, že chodí do kostola, tak by prišiel o prácu. Môj život bol klasický do 18. februára 1990. Vyslovene klasický.
Vtedy som prvýkrát zažil púť v Šaštíne. V ten deň - 18. februára 1990 - som stretol šesť bratov františkánov, ktorí do môjho života vstúpili tak silno, že som si povedal, keď oni dokážu tak krásne žiť, prečo by som to ja nedokázal. Čo je úplne normálne pri mladom človeku, ktorý hľadá ideály, je aktívny a má túžby. Dovtedy som chcel mať ženu, dve deti a hrať v Štátnej filharmónii Košice.
To bolo cieľom môjho života. A myslím, že svojho času som bol celkom dobrý hráč (úsmev), možno by som to tam aj dotiahol. Ale nakoniec sa mi všetko splnilo, pretože v Štátnej filharmónii Košice som hral v sezóne 1990/1991 a neskôr som hral aj v divadle. To pre mňa boli krásne skúsenosti. To sú dary, ktoré mi dal Boh.
Spomínali ste, že ste boli zasiahnutý stretnutím s bratmi františkánmi. Čo konkrétne sa vtedy stalo?
- Títo ľudia žili krásnym spôsobom - modlili sa, usmievali sa, boli veselí, nehrešili, mali krásny vzťah k Bohu aj k sebe a mňa to fascinovalo. Boli tiež múdri, rozumne sa rozprávali, nerobili si žarty jeden z druhého. V prostredí, v ktorom som bol, to bolo úplne niečo iné a jednoducho som po tom začal túžiť.
Ako na vaše rozhodnutie zareagovalo okolie, rodina a priatelia?
- Môj otec sa ma opýtal, či ma to bude baviť. A keď som povedal, že áno, odpovedal, tak to rob. Moja mama vtedy nebola nadšená, aj keď dnes je veľmi. Ale musím povedať, že mám najlepších rodičov na svete, lebo ma vždy podporovali, či to bolo v dobrých, alebo v zlých časoch. Ako správni rodičia vždy stáli za mnou a za to som im dodnes nesmierne vďačný.
Vedeli ste už od prvého momentu, že chcete vstúpiť do rádu?
- Vedel som, že chcem žiť v spoločenstve, v reholi. Potom sa to trošku pomiešalo, ale toto som vedel. A tiež, že chcem byť kňazom.
Aká rehoľa sú premonštráti, čím sa odlišujú od ostatných reholí?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
