S otázkami o nízkej zaočkovanosti v Košickom kraji sme oslovili Jozefa Bavoľára z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Ľudia, ktorí odmietajú očkovanie, sa napríklad domnievajú, že farmapriemysel je skorumpovaný. Tento jav sa podľa Bavoľára nezrodí z ničoho nič.
„ Dôležité je to, že u daného človeka je už vopred nejaké 'konšpiračné' nastavenie, snaha hľadať za všetkým nejaké iné príčiny, ľudí, ktorí ovládajú to, čo sa okolo neho deje. Pravdepodobne veria aj v alternatívne vysvetlenia pádu dvojičiek v New Yorku, neexistenciu pristátia ľudstva na Mesiaci či vplyv 5G vysielačov na šírenie koronavírusu,“ vysvetľuje. Psychológ Jozef Bavoľár odpovedal na otázky Korzára.
V rozhovore sa dozviete:
- čím si môžeme vysvetliť nízku zaočkovanosť v kraji
- ako to súvisí napríklad s politickými názormi v konkrétnych lokalitách
- prečo očkovanie odmietajú aj vzdelaní ľudia
- prečo môže mať väčší vplyv zaočkovaná suseda než oficiálna kampaň
- aký vplyv by mali na ľudí zaočkovaní športovci Sagan, Tóth a Vlhová
- prečo pôsobí príbeh o skorumpovaných farmafirmách tak komplexne
- a v akom prípade môže pomôcť finančná odmena za očkovanie
Podľa dát Únie miest Slovenska spred týždňa zaočkovanosť v Košickom kraji dosahuje len 31 percent. Najvyššie percento je v Košiciach, najnižšie v okrese Gelnica. Niektoré obce v kraji nedosahujú ani 10 percent. Čím si to môžeme vysvetliť?
Na túto otázku je dosť ťažké s istotou odpovedať pri absencii výskumov zameriavajúcich sa na iné premenné ako ochota zaočkovať sa.
Košický kraj môže tretia vlna silno zasiahnuť. Zaočkovaná nie je ani tretina obyvateľov Čítajte Pri prezentovaní doterajších prieskumov realizovaných Slovenskou akadémiou vied bolo komunikované, že ochota očkovať sa stúpa s pocitom ohrozenia koronavírusom či so vzdelaním, takisto je vyššia u mužov v porovnaní so ženami.
Vzdelanie by som tu tak chápal ako jeden z najvýznamnejších faktorov podieľajúcich sa na regionálnych rozdieloch, ani jeho vplyv však nie je samozrejme jednoznačný.
Aj spomedzi ľudí s vysokoškolským vzdelaním je možné nájsť popieračov nielen očkovania, ale aj závažnosti či dokonca existencie koronavírusu. Aj zahraničné výskumy sa zatiaľ sústreďujú skôr na demografické faktory, ako sú vzdelanie, rod, vek, veľkosť obce, ako na psychologické, napríklad osobnostné vlastnosti. Z malého množstva už dostupných výsledkov určite nie je prekvapujúce, že ochota zaočkovať sa je nižšia u ľudí s väčšou náchylnosťou veriť rôznym konšpiračným teóriám.
Tu je však pravdepodobne tiež významný vplyv vzdelania, ktorého efekt je tak pravdepodobne skôr nepriamy – vyššie vzdelanie by malo zvyšovať dôveru vede a vedeckým poznatkom, teda aj odporúčaniam odborníkov, ktorí sa na dôležitosti očkovania zhodujú.
Psychologický efekt môže mať pravdepodobne na ľudí aj to, keď niektorí predsedovia strán očkovanie priamo odporúčajú, niektorí váhajú, iní nie sú ani zaočkovaní. Akým spôsobom ovplyvňujú názor na očkovanie volebné preferencie a politický názor?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
