KOŠICE. Dve okrúhle výročia naraz oslávil koncom júna emeritný arcibiskup Mons. Alojz Tkáč.
Vo svojich 87 rokoch patrí k najstarším kňazom na Slovensku.
Pri Eucharistickej slávnosti v Dóme svätej Alžbety si prítomní spolu s ním pripomenuli diamantové, teda 60. výročie jeho kňazského pôsobenia a rovnako aj 30 rokov jeho biskupskej služby, ktoré oslávil ešte minulého roku.
O udalosti informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
V Košiciach najprv pracoval ako archivár biskupského úradu, no po odobratí štátneho súhlasu i ako vodič električiek dopravného podniku.
Krátko po revolúcii bol vysvätený za biskupa, neskôr dostal do opatery Košickú arcidiecézu. Ako jej hlava pôsobil pätnásť rokov. Svoj úrad odovzdal súčasnému košickému arcibiskupovi Mons. Bernardovi Boberovi 10. júla 2010 a odvtedy si užíva zaslúžený dôchodok.
Od malička mal k viere blízko
Alojz Tkáč sa narodil 2. marca 1934 v Ohradzanoch, obci neďaleko Humenného, rodičom poľnohospodárom. Vyrastal v kresťanskom prostredí, čo sa na ňom odrážalo už v detstve. Zo sestrami doma sa neraz hrávali na sväté omše, najmä v čase, keď rodičia odišli do kostola a deti nevzali, pretože boli ešte primalé.
„Bol som vtedy žiak ľudovej školy, asi osemročný," zaspomínal si na tieto chvíle Mons. Tkáč v archívnom článku pre denník Korzár.
V tom čase vonku zúrila druhá svetová vojna. Malého Alojza sa však veľmi nedotýkala a udalosti mu neboli veľmi známe, hoci na šírili informácie o tom, že vojaci mieria na front. Prvý raz sa o udalostiach dozvedel, keď bol vo štvrtom ročníku ľudovej školy počas bitky pri Stalingrade. V spomienkach mu však zostal príchod sovietskej armády.
„Na to si veľmi dobre pamätám a front sa u nás pomerne dlho zdržiaval. Asi dva-tri mesiace, keď prechádzal, vtedy sme sa naozaj skamarátili my, chlapci, so sovietskymi vojakmi, teda s Ukrajincami, Bielorusmi a Rusmi, pretože sme rozumeli dobre reči. Nebol to problém a vojaci zväčša boli mladí chlapci, ktorí rozumeli nám a my sme rozumeli im,” priblížil pre Ústav pamäti národa (ÚPN).
Neisté roky študentské
Ako gymnazista v Humennom chodieval miništrovať a túžba po zasvätenom živote sa v ňom stále viac formovala i upevňovala.
Keď sa po maturite v roku 1953 rozhodol podať si prihlášku do kňazského seminára na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, rodičia ho v tom podporili.
Dostať sa na štúdiá teológie však nebolo vôbec jednoduché. Alojzovi Tkáčovi sa to podarilo až na štvrtý pokus. Tri roky, ktoré medzitým ubehli, strávil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
To už však v krajine vládla tvrdá totalita, ktorá kňazským povolaniam, a vôbec viere ako takej, nebola priaznivo naklonená. A ani školské časy neboli práve jednoduché.
Do seminára sa zo 75 uchádzačov z celého Slovenska dostali len pätnásti a aj z nich troch vylúčili už počas štúdia. Úspešne ho ukončili jedenásti.
Roky v seminári prežili spolužiaci v neistote. Nikdy si nemohli byť istí, či i školu, napriek usilovnému štúdiu a dobrým známkam, ukončia úspešne.
Formácia mladých kňazov bola pod dohľadom Štátnej bezpečnosti aj úradov a kedykoľvek sa mohli vyskytnúť obvinenia, ktoré by im ich cestu prekazili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
