Jeden z najvýraznejších slovenských výtvarníkov umiestnil svoje nové maľby do botanickej záhrady. V pestovateľskom skleníku tak vznikla netradičná inštalácia Hlina a hmyz.
Diela Andreja Dúbravského (34) sa nachádzajú v množstve súkromných aj verejných zbierok, frekventovane vystavuje na Slovensku aj v zahraničí. Žije striedavo na vidieku v obci Rastislavice, kde sa stará o veľkú záhradu a v New Yorku.
Je synom moderátora Jozefa Dúbravského a partnerom úspešného filmového režiséra Petra Bebjaka.
V rozhovore hovorí, ako mu vlastná záhrada otvorila oči a ako naňho doľahla pandémia. Rozmýšľa aj nad tým, či ľudia žijúci v mestách sú zdravší, ako to platí pri včelách.
Ako dlho ste plánovali výstavu v botanickej záhrade a ako vlastne táto idea vznikla?
- Priznám sa, že o výstave v botanickej záhrade som rozmýšľal, alebo lepšie povedané sníval, dlhé roky. Chýbala mi však „spojka”, akou je riaditeľ Pavol Mártonfi, ktorý je vedec a zároveň má rád umenie. Nevedel som si predstaviť, že by som jednoducho zaklopal na dvere botanickej záhrady a navrhol niekomu výstavu. Preto som bol ohromne šťastný, keď táto ponuka prišla z Botanickej záhrady Košice, mal som veľkú radosť z toho, že nemusím nikoho presviedčať.
Pri maľovaní obrazov ste už pracovali s myšlienkou, že budú vystavené v skleníku?
- Koncepcia tejto výstavy vznikala veľmi organicky a občas aj chaoticky. Ale keď sa pozriem späť, od začiatku všetko smerovalo k tomu, čo diváci vidia v skleníku teraz. Mali sme viacero nápadov, čo by som mal v botanickej záhrade vystaviť a v ktorých priestoroch. Napríklad sme chceli plátna vešať v exteriéri, alebo som chcel do vlastných keramických kvetináčov zasadiť kaktusy zo zbierok záhrady. Dumali sme, že výstava sa bude odohrávať v nejakej „kôlničke”- sklade. Skoro na jar sme na chvíľu výstavu dokonca zrušili kvôli rekonštrukcii vstupu do záhrady. No potom sme sa dohodli, že riskneme, že obrazy môžu vo vlhku splesnivieť a že jednoducho urobíme výstavu v pestovateľskom skleníku. Tento skleník za normálnych okolností zostáva návštevníkom zatvorený, je to také zázemie záhrady, ktoré používajú iba zamestnanci.
Aký bol iniciačný moment, pre ktorý ste začali maľovať hmyz?
- Po mojej výstave v New Yorku, ktorá sa otvorila v novembri minulého roku, som bol psychicky dosť unavený, ale maľovať som stále mal chuť a niekedy v decembri som si začal len tak pre seba maľovať hmyz - lienky, včely, osy. Bola to z veľkej časti taká „arteterapia”. Prvýkrát som tento rok strávil kvôli pandémii vo svojom dome v Rastislaviciach, kde som zatiaľ žil iba počas teplých mesiacov. Trávil som veľa času sám, záhrada bola zamrznutá alebo blatistá a ja som rozmýšľal nad všetkým hmyzom, ktorý mi v lete robil radosť a teraz je preč. Veľa som čítal o tom, ako sa druhy hmyzu vytrácajú z krajiny a podobne. Neplánoval som túto sériu hmyzu tak skoro, ak vôbec, vystaviť. Ale keď som si obrazy doma rozložil, vedel som, že toto sú presne tie obrazy, čo budú visieť v botanickej záhrade!

V minulosti ste už vystavovali v nezvyčajných priestoroch, čím sú tieto koncepty pre vás zaujímavé?
- Je príjemné vidieť vlastný obraz na krásnej bielej stene pod kvalitným osvetlením niekde v galérii. Mám trochu pocit, že to tomu obrazu trochu dlžím, že si to zaslúži a možno aj ja si to zaslúžim, keď som tomu obrazu venoval kopu času a materiálu. Ale inštalovať výstavu v negalerijnom priestore vonku alebo v skleníku je niečo úplne iné, mám pocit, že sa mi aktivujú úplne iné obvody v mozgu. Je to nekompromisné, je to obrovská radosť, sloboda a doslova dobrodružstvo. Dúfam, že aj pre diváka, nielen pre mňa. Počas inštalácie som raz zostal v skleníku sám, zotmelo sa, nie je tam žiadne umelé osvetlenie a ja som v pološere vešal plátna na laná až do úplnej tmy. Vtedy ma prišiel skontrolovať strážny pes Zara a pobral som sa naspäť do hotela. Ráno som bol prekvapený, pretože inštalácia, ktorú som vytvoril v takmer úplnej tme, vyzerala celkom inak ako som predpokladal. V galérii je všetko vždy rovnaké - svetlo, teplota, belosť stien, napríklad v skleníku je raz ukrutne horúco a vlhko a inokedy chladnejšie, výstava vyzerá úplne inak ráno a inak večer. Je to výstava pre celé telo, nielen pre oči.
Odkedy vás zaujíma hmyz?
- Od detstva, vždy som choval pakobylky, exotické šváby, chytal som do zaváraninového pohára modlivky a kŕmil ich lúčnymi koníkmi. Ako maliara dvadsiatnika ma zaujímalo množstvo iných vecí, ktoré bolo treba objavovať a niektoré z nich aj maľovať, ako sexualita, pop kultúra a kopa iných vecí a tém, ktoré rieši každý mladý človek. Mám pocit, že po tridsiatke sa vraciam k veciam, ktoré ma zaujímali v detstve pred pubertou. A príroda aj hmyz sú presne tými vecami.
Do akej miery súvisí táto téma s tým ako žijete, že ste obklopený zeleňou a záhradou?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári