Začiatkom augusta zasiahli Turecko najhoršie požiare za posledných najmenej desať rokov, ktoré si vyžiadali už niekoľko obetí. Požiare vypukli vo viacerých tureckých provinciách najmä v južnej časti krajiny.
Ich pôvod zatiaľ nie je úplne jasný. Turecké úrady zisťujú, či môžu byť za požiarmi kurdskí militanti. Experti však väčšinou poukazujú na klimatickú krízu a prudké zvyšovanie teplôt. O súčasnej situácii v Turecku sme sa rozprávali s Košičankou VIKTÓRIOU TÓTH, ktorá žije v tureckom Istanbule deviaty rok.
Hovorí, že ľudia vnímajú požiare skôr ako dôsledok ľudskej činnosti, no zároveň potvrdzuje, že krajinu zasiahli nezvyčajné vlny horúčav, ktoré k vzniku požiarov prispievajú.
„ Z provincie Antalya, kde sme si minulé leto kúpili letný dom, susedia odcestovali domov do Anglicka, aby sa horúčavám vyhli. Predtým museli každú noc bdieť, aby sledovali, či v okolí nevznikol požiar,“ opisuje.
Každodenný život v rozhorúčených mestách sťažuje ľuďom aj povinnosť nosiť na verejnosti rúška. Okrem požiarov sa totiž v krajine zvyšuje počet prípadov koronavírusu. Čísla začali postupne stúpať začiatkom júla.
Aká je v súčasnosti situácia v Istanbule vzhľadom na vlnu tepla, ktorá zasiahla krajinu začiatkom augusta?

- Cítiť tu saharské teplo, ale je tu 33 až 34 stupňov Celzia, čo nie je také strašné. V júli sme boli v Košiciach, kde boli teploty vyššie. Je to však prvé leto v Istanbule, ktoré je extra teplé. Na ďalšie dni hlásia 36 stupňov, pričom v lete zvykne byť za normálnych okolností o šesť stupňov menej.
Žijeme pri mori, čiže to až tak nepociťujeme. Teplo skôr sužuje juh Turecka. Minulý rok sme pri Antalyi kúpili vilu, kde pravidelne dovolenkujeme. Máme tam už aj nejakých priateľov, ktorí nám nedávno oznámili, že odchádzajú domov do Anglicka. Hovoria, že sa to tam už nedá vydržať. V súčasnosti je tam nejakých 38 stupňov Celzia.
Sťahujú sa preč len kvôli horúčavám?
- Áno, hovoria, že je to také neznesiteľné, že sa ani nedá ísť von. Vrátia sa až v septembri. My sme sa odtiaľ minulý týždeň vrátili, čiže sme to dobre vystihli. Vtedy bolo v Antalyi maximálne 32 stupňov Celzia, čo je na koniec júla normálna teplota. Problém je tam teraz najmä s požiarmi. Na území sa točí vír vetra, ktorý sťažuje ich hasenie.
Ľudia viac vnímajú požiare než horúčavu, lebo v mestách má veľmi veľa ľudí v domácnostiach klímu. Vidno ich aj v chudobnejších častiach. Najmä v Antalyi, kde sú aj najväčšie požiare, teplota bežne dosahuje aj 40 stupňov Celzia. Tu sa už dá hovoriť o extrémnych teplotách.
Čo robia ľudia, ktorí nemajú možnosť sa pred horúčavami niekam schovať?
- Turci v takomto teple veľmi nevychádzajú z domu. Aj pre starších ľudí je pohyb na takomto slnku nebezpečný. Každý sa preto snaží zostať v chladnejšom prostredí. Situáciu navyše sťažuje to, že stále je tu na verejnosti povinné nosenie masiek ako ochrana pred koronavírusom.
Nosiť masky vonku v takom teple je však naozaj nepríjemné. V týchto horúčavách si musím dať masku dole, pretože mám pocit na odpadnutie. Nevidím v tom žiaden zmysel, keď je vonku takto teplo.
Stále sú vonku povinné rúška?
- Áno, ale aj 20 percent ľudí si tú masku nedá. Radšej si počkajú na upozornenie od policajtov. Tí nedávajú pokuty, ľudí upozorňujú, prípadne im masku ponúknu.
Ak by bola doteraz povinnosť nosiť rúška vonku na Slovensku, ľudia by sa už pravdepodobne búrili. Ľudia v Turecku s tým nemajú žiaden problém?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári