„Chcela by som, aby deti chodili do školy rady,“ hovorí výherkyňa 14. ročníka ankety o najobľúbenejšieho učiteľa Zlatý Amos MARTINA MIŠKOVOVÁ. Sama o sebe tvrdí, že je prísna a vysadená na dodržiavanie pravidiel. Niektorí študenti gymnázia na ulici Katkin park v Košiciach, kde pôsobí, sa jej vraj aj boja. Na druhej strane však nemá problém priznať si chybu, ba ani sa podeliť o vtipné či smutné zážitky zo svojho života. V rozhovore priblížila, aké stratégie pri študentoch využíva, kedy si zažila šikanu i to, čo by na školskom systéme zmenila.
Vyhrali ste titul Zlatý Amos, čo je kategória, oceňujúca učiteľov podľa ich obľúbenosti. Po odovzdávaní cien ste spomínali, že vás tam prihlásil už bývalý žiak, ktorý mal s vami na začiatku konflikt. On sám pritom vyhral cenu za najlepší príbeh o učiteľovi. O čo šlo?
- Deti mi presne po Amosovi vraveli, že tí, ktorí ma nepoznajú, sa ma boja. Ale potom, keď ma spoznajú, zistia, že pre ne urobím prvé aj posledné, ale sú pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať. Ja som vyslovene vysadená na presnosť a slušnosť. A o tom bol aj ten stret. S chlapcom, ktorý o mne príbeh napísal, sme na seba veľmi narazili hneď, keď k nám prestúpil. Neviem, ako sa to začalo, ale bolo to na hodine. Bol tam nejaký prejav z jeho strany, bola tam reakcia z mojej strany. Trvalo to nejakú dobu kým pochopil, že u nás sú iné pravidlá, že ja mám iné pravidlá. Potom však zistil, že môže prejaviť svoj názor, že ja chcem, aby ho prejavoval, ale nie takým spôsobom, ako ho prejavil vtedy. Sú pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať, ale potom budem rada, keď bude - slušne a v rámci medzí - prejavovať svoj názor. Ďalšia spolupráca s ním už potom bola skvelá. Nominoval ma v čase, keď bol v piatom ročníku a Amos sa kvôli covidu presúval, takže teraz je už absolvent. Čiže áno, začalo sa to konfliktom, no myslím, že z toho vznikol veľmi pekný učiteľsko-študentský vzťah. Dodnes sme v kontakte.
On teda vo vlastnom príbehu opísal svoj pohľad cestu od konfliktu po aktuálny stav?
- Áno, rozprával o tom, že som ho naučila, aby sa nebál byť sám sebou. Vždy mal moju podporu aj čo sa týka hudby, ktorú robí. Ale to nielen on, ktokoľvek, koho tu mám a akýmkoľvek smerom sa uberá.
Mať v triede konfliktného študenta, prípadne takého, s ktorým si osobnostne nesadne, je pre učiteľa asi vždy náročné. Máte nejaké stratégie na to, ako takýchto študentov zvládať?
- Keď je niekde nejaký konflikt alebo problém, snažím sa prísť na to, aké to dieťa je. Počúvať ho a možno chvíľu len pozorovať, zanalyzovať, nie hneď vyletieť. A rozprávať sa. Bez komunikácie nie je nič. Našťastie je na to priestor, lebo ich je v triede menej. Maturantov poznám už tak, že keď vojdem do triedy, vidím - ty máš vyššie jedno obočie, s tebou dnes radšej ani nerozprávam. Ty nie si nalíčená, to nie je dobré znamenie, lebo vždy si nalíčená, takže dnes ťa pre istotu ani neskúšam. Poznáte si tie deti tak, ako ony poznajú vás.
Čo ešte v rozhovore nájdete
Klamstvo prejde raz, dvakrát. Radšej nech mi povedia, zaspal som, zabudol som. Aj ja zabúdam.
U nás nemáme známky, ale body. Neexistuje veľká a malá jednotka, veľká päťka, malá trojka.
Deti bojujú s tým, že na ne rodičia nemajú čas. Nenájdu si ani 15 minút, aby si spolu sadli.
Boli prípady, keď som študenta oplakala, lebo sa nepodarilo vyriešiť problém a všetko zlyhalo.
Učiteľ by mal byť šťastný. Lebo keď učiteľ nebude šťastný, nebudú šťastné ani deti.
Jedna učiteľka povedala, že sa nikdy nenaučím po anglicky. To by sa dnes dalo nazvať šikanou.
Keď sa opýtam žiaka, akú poslednú knihu čítal, a dostanem odpoveď šlabikár, chce sa mi plakať.
Zmenila by som to, aby deti chodili do školy rady, nie v strese. Štipka stresu je zdravá aj motivujúca, vyburcuje vás k lepšiemu výkonu, ale nech deti nemajú vredy a stiahnutý žalúdok.
A čo iné spôsoby, ktoré používate pri študentoch v triede?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
