Parky by mali byť nevyhnutnou súčasťou každého mestského prostredia. Nebudujú sa len preto, aby mesto vyzeralo krajšie, alebo aby sa jeho obyvatelia mali kde prechádzať, športovať a zahrať sa s deťmi či domácim miláčikom.
Obrovským prínosom pre mesto i jeho obyvateľov je hlavne ich ekologická a environmentálna funkcia. Zeleň v parkoch zachytáva v ovzduší nečistoty a pomáha udržiavať vlahu v pôde, vďaka čomu nedochádza k vysušovaniu prostredia. Spevňuje pôdu, teplotu prostredia dokáže ochladiť aj o niekoľko stupňov. A blahodarne taktiež pôsobí na psychiku človeka.
Koľko by jej však mesto malo mať, aké podmienky musí zeleň spĺňať, ako sú na tom Košice, a z ktorých iných svetových miest by sme si mohli brať príklad, sme sa pýtali MICHALA SCHVALBA, experta Karpatského rozvojového inštitútu v oblasti regionálneho rozvoja a jeho spravovania. Zaoberá sa hodnotením zraniteľnosti území na dopady zmeny klímy aj lokálnymi adaptačnými stratégiami.
Strom z čias dinosaurov aj čierne skládky. V mestských parkoch sa dá objaviť všeličo Čítajte Podľa štúdie Karola Smolíka z roku 2015 mali Košice podiel mestskej zelene 1,45 percenta. Len na porovnanie - v tom čase bolo naše najzelenšie krajské mesto Nitra s percentuálnym podielom mestskej zelene 2,75. Zmenil sa odvtedy tento stav v Košiciach, či už k lepšiemu, alebo horšiemu?
- Ku konkrétnym číslam sa neviem vyjadriť. Podotkol by som ale, že ak sa snažíme nejakým spôsobom zhodnotiť, do akej miery je zeleň pre dané mesto prínos, samotná rozloha je len jedným z kritérií. Dôležité je aj to, aká je kvalita danej zelene, kde je umiestnená a o aký druh ide. Napríklad vykosený zelený trávnik bez stromov v suchom a horúcom období má skoro ten istý účinok ako asfaltová či betónová plocha.
Podľa čoho sa teda určuje, či má mesto dostatok zelenej plochy, alebo nie? Existuje na to všeobecne platný pomer zelene a zastavanej plochy, alebo zelene a počtu obyvateľov? Alebo je nutné určovať túto plochu pre každé mesto zvlášť?
- Prihliadnuc na to, čomu sa v Karpatskom rozvojom inštitúte venujeme, sa môžem vyjadriť k zeleni z hľadiska toho, čo posudzujeme pri hodnotení zraniteľnosti mesta na dopady zmeny klímy. Pri zeleni je to rozsah adekvátnej zelene, ktorá poskytuje tieň a mikroklímu. Zároveň posudzujeme jej dostupnosť pre obyvateľov mesta. Pomer zelene a zastavanej plochy berieme do úvahy pri hodnotení ohrozenia prívalovými zrážkami, respektíve suchom (vodozádržná funkcia).
Mestské parky sú však obvykle kosené plochy s obmedzeným počtom druhov rastlinstva. Na druhej strane prirodzené lúčne porasty zachytávajú viac vlahy ako spomínané nízko kosené plochy, viac ochladzujú okolie, sú druhovo bohatšie. Dokážu i napriek tomu parky priniesť mestu rovnakú službu ako takéto „divokejšie” prírodné plochy?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
