Rudolf Schuster bol pri všetkých troch oficiálnych návštevách pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Prvýkrát ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky, druhýkrát ako primátor Košíc a tretíkrát ako prezident.
Práve počas jeho druhého primátorského mandátu (1994-1999) bol šéfom organizačného tímu. V rozhovore pre Korzár hovorí, že túto návštevu využil na radikálnu zmenu Hlavnej ulice. Rekonštrukcia centra i návšteva pápeža však stáli mesto stovky miliónov korún, ostalo zadlžené. V hre bolo aj uvalenie nútenej správy a ozdravný režim sa skončil až v roku 2003.

V rozhovore spomína nielen na to, ako to v tých časoch prebiehalo, ale aj ako stretol koňa v bytovke na Luniku IX či vystrašil pápežových ochrankárov.
Začnem možno trocha osobnejšou otázkou, aký máte vzťah k viere a k Bohu?
- Mnohí hovorili, ako môže byť bývalý komunista veriaci. Mnohí to, samozrejme, spochybňovali. Viera nie je o tom, ako sa ukazujem na verejnosti, či chodím na prijímanie, verejne do kostola, ale ako sa správam. Je to môj súkromný vzťah k Bohu a nie verejná vec. Tí, čo sa tak radi verejne prejavujú, nech sa páči, no ja sem nepatrím. Okrem toho v starom režime sa to nedalo. Keby boli vedeli, že som sa sobášil v kostole, mal by som problémy. Keby vedeli, že mám tajne krstené deti tu v Dóme, tiež by som letel zo strany. Prečo by som riskoval?
Tak som bol vychovaný. Otec bol robotník komunista, ale moja mamka sa starala o jeden oltár v Medzeve, on jej pomáhal. Farár k nám chodil ako domov. On jej nebránil, aby sa starala o kostol, a tak by to malo v živote byť. Sú veci formálne a sú veci skutočné. Skutočná viera je o vnútri. Nie tí novodobí inkvizítori, ktorí chcú každého hodnotiť.

Do Košíc príde hlava katolíckej cirkvi, vy ste vítali pápeža na Slovensku trikrát. Ktoré z tých stretnutí bolo najzásadnejšie?
- Tá prvá návšteva, lebo si viete predstaviť začiatok 90. rokov, bola to najväčšia eufória na Slovensku, keď prišiel prvýkrát pápež. V roku 1990 som ho vítal ako predseda Národnej rady. Druhýkrát ako primátor Košíc v roku 1995. Tretíkrát ako prezident v roku 2000.
Ján Pavol II. bol pápež nám veľmi blízky, poznal Slovensko, do Levoče chodil bežne. Bol tu ako doma, preto mal Slovákov rád. Veľmi sme sa zblížili, celkovo sme sa stretli 13-krát.

Jeho prvá návšteva rok po Nežnej revolúcii mala byť povzbudením pre krajinu...
- Keď tam zaznela tá veta: Nebojte sa... My sme po tom režime boli uzavretí, každý sa bál, čo bude, ako bude a on nás prišiel povzbudiť, že teraz máte slobodu, využite to naplno a rozvíjajte sa, už sa nemusíte báť ísť do kostola.
Bola to mohutná demonštrácia. Nikdy som niečo také nezažil, akoby niekoho pustili z väzenia a je slobodný. Tá eufória sa neopakovala. Krásna atmosféra bola aj na košickom letisku v roku 1995, keď prišlo 250-tisíc ľudí, ale tu bol ten moment, keď Svätý Otec prišiel na helikoptére do Bratislavy, vystúpil a pobozkal zem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári