KOŠICE. Urbanistická štúdia mestskej zelene, ktorú si Košice dali vypracovať v roku 2013, uvádza, že hoci mesto má pomerne dosť prírodných plôch, má tiež veľký deficit parkov.
Situácia sa odvtedy rapídne nezmenila, no i napriek tomu sa nedá tvrdiť, že mesto žiadne parky nemá, práve naopak.
Peter Sasák, referent pre styk s verejnosťou Správy mestskej zelene (SMsZ) Košice, uvádza, že mestský podnik ich vo svojej správe eviduje 27.
„Ale parkov je na celom území mesta Košice podstatne viac. Tie sa totiž nachádzajú aj na plochách mimo našej správy. Niektoré sú v správe mestských častí, iné spravujú štátne a súkromné organizácie ako nemocnice, školy a rôzne úrady,” uvádza hovorca SMsZ.
Storočný park košickej nemocnice je unikátny, majú ho v úcte aj krtkovia Čítajte Park či nie park
Vytvoriť úplný zoznam parkov na území Košíc by však mohlo byť, hlavne pre obyvateľov, trocha problematické. Dôvodom je vágne vnímaná definícia takého územia.
„Verejnosť možno nevníma všetky plochy zatriedené do zoznamu parkov ako parky, hoci my ich takto kategorizujeme. A možno sú aj opačné situácie. Park by totiž mal byť zelenou plochou s určitými vlastnosťami, hlavne estetickými, hygienickými a biologickými, ku ktorým sa môžu pridávať aj ďalšie,” vysvetľuje Sasák.
Za rok zachytí strom 20 kíl oxidu uhličitého. Auto vyrobí 230 ráz viac, vraví expert Čítajte Kúsky histórie
V minulosti boli parky vnímané striktne ako veľkoplošné, umelo vytvorené a často pevne ohraničené zelené plochy. Toto chápanie je podmienené historickým pôvodom slova park, keďže vznikali hlavne pri kaštieľoch a sídlach významných inštitúcií v západnej Európe. Samotná etymológia slova odkazuje na francúzske slovo parc, teda ohradený, oplotený priestor.
Medzi tie najznámejšie patrí ikona parkov práve francúzskeho typu pri kaštieli vo Versailles s dôrazom na symetriu a perspektívu.
„Menej formálne anglické parky sa začali rozširovať v 18. storočí, ale postupne sa stali dominantným štýlom pri budovaní parkov vo svete. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko, lebo anglický park nájdeme napríklad pri kaštieli v obci Budimír a jeden z najkrajších na Slovensku je pri kaštieli Betliar,” približuje Sasák.
Pamätali by si aj Napoleona
Medzi parkmi a parčíkmi, ktoré majú Košice aktuálne na svojom území, sa nájdu i také, ktorých vek presahuje dvesto rokov. Z ich obľúbenosti však dodnes neubúda.
Medzi najstaršie a zároveň najnavštevovanejšie patria podľa hovorcu SMsZ tri parčíky na Hlavnej ulici, ktorých vznik sa datuje do obdobia barokovej prestavby mesta. Existovali teda už v 18. storočí.
„Dá sa povedať, že sú to aj najfarebnejšie a najkrajšie košické parky. V každom z nich je fontána a majú najväčší podiel kvetinových záhonov v porovnaní s ich celkovou plochou.”
Len o niečo mladší je deväťhektárový Mestský park, nazývaný aj staničný, ktorý je situovaný medzi centrom mesta a železničnou traťou.
„Začal vznikať koncom 18. a začiatkom 19. storočia po odvodnení a vysušení plochy na území označovanom ako Mestské lúky, ktoré bolo ohraničené Hornádom a Mlynským náhonom. V roku 1831 spojil územie budúceho parku a mesta drevený most vybudovaný ponad Mlynský náhon. Pôvodne bol park rozsiahlejší, ale výstavba v jeho okolí a rozširovanie cestnej a železničnej infraštruktúry ho ohraničili do súčasných rozmerov,” približuje Sasák historické reálie a pripája ešte jednu perličku:
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
