Už šiesty školský rok učí Katarína Ducárová z Krásnej svoje štyri deti doma. Terezka (13), Julianka (11), Maruška (8) a Hanka (5) sa do školského prostredia zaradia až na strednej škole. O radostiach a strastiach domškoláctva nám porozprávala Katka (40) s manželom Martinom (47).
Ako ste prišli na myšlienku domáceho vzdelávania?
Katka: Začalo sa to pri druhej dcére, ktorá veľmi ťažko znášala škôlku. Taký ten organizovaný čas, vydržať sedieť určitú dobu a sústrediť sa tak dlho ako učiteľky požadovali.
V škôlke nám hovorili, že to zvláda, ale to, čo tam musela držať v sebe, tu doma pustila von. Je prirodzené, že sa doma ventilovala, lebo tu je to prostredie, kde sú deti prijaté so všetkým. U nej to bolo veľmi silné a pre nás náročné. Riešili sme, čo ďalej, keď mala nastúpiť do školy. Povedali sme si, že keďže som vyštudovaná učiteľka prvého stupňa, vyskúšame to takto. Možno to pre ňu bude jednoduchšie. Ja predsa vidím, že keď je unavená, dáme si pauzu. V škole sa to tak nedá. Terezka mala ísť vtedy do tretej triedy, no tiež sa rozhodla, že ostane doma. Potom aj ostatné deti.
Neodhovárala vás rodina a známi od tohto kroku?
Katka: Najviac sa báli babky a dedkovia. Báli sa o mňa, aby toho na mňa nebolo veľa.
Povedali ste si niekedy, že mali pravdu?
Katka: Nie. Niekedy je blbé obdobie, sú také dni, že si poviem – čó? Čo som už mohla iné robiť? A potom si poviem - no nič, bola by som niekde inde, učila by som cudzie deti a takto som so svojimi. Začala som teraz pomáhať aj iným rodičom čo učia deti doma. Som aj garantom, konzultujem s nimi ak niečo treba a vyrábam materiály na učenie.
V čom vidíte výhody domáceho učenia?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
