KOŠICE. Každá generácia má svojich športových hrdinov. V súčasnosti sú nimi lyžiarka Petra Vlhová, cyklista Peter Sagan, futbalista Marek Hamšík, hokejista Erik Černák a mnohí ďalší.
Idolom terajších seniorov vo veku 70-80 rokov bol s výrazným náskokom bežec – vytrvalec Emil Zátopek. Jeho pohnutý život aktuálne odhaľuje film Zátopek od režiséra Davida Ondříčka.
Chlapci sa mu chceli podobať, či už pretekali vo dvoroch, alebo na uliciach, vtedy po nich jazdilo veľmi málo áut, víťaz si mohol povedať, že je ako Zátopek.
Tí, ktorí dobehli za ním, s tým museli súhlasiť. Veď symbolom každého víťazstva v behoch, bez rozdielu dĺžky trate bol práve tento muž...
Títo chalani, ktorí vyrastali bez sledovania televízie a Zátopka poznali iba z rozhlasových relácií a filmových žurnálov, však už dokázali pochopiť, že olympijské prvenstvo má obrovskú cenu.
David Ondříček: Anglický novinár sa rozplakal, keď videl, kde a ako Zátopek žije Čítajte O medaile pre víťaza si mysleli, že je naozaj celá zo zlata, ale to pre nich nebolo to najdôležitejšie. Väčšiu hodnotu pre nich malo to, že ten Emil Zátopek je jeden z nich, i keď o niečo starší, ale z tej istej krajiny ako oni, a preto majú viac šancí niekedy bežať a prekonávať rekordy ako on...
Ani ja som nebol výnimkou. Zátopkovu slávu som evidoval a registroval práve od olympiády 1952 v Helsinkách, a to ako 8-ročný. Moji starší súrodenci a ani rodičia mi nemuseli vysvetľovať, koľko námahy a sily, vytrvalosti i húževnatosti musel vynaložiť tento neobyčajný muž, aby vyhral tri namáhavé bežecké disciplíny na 5000, 10 000 metrov a maratón.
Túžba rástla
Veď ako chlapec vyrastajúci v Košiciach som už aj vtedy o kráľovskej atletickej disciplíne vedel dosť. K tomu bol naším domovníkom Jozef Mahely, ktorý svoj prvý maratón zabehol už v roku 1937 a spolu s rovesníkmi nám často rozprával príhody z namáhavého behu medzi Košicami a Seňou.
Vladimír Mezencev. (zdroj: TASR/František Iván)Vráťme sa však k Zátopkovi. Do metropoly Fínska nepricestoval ako neznámy atlét, naopak.
Už pred štyrmi rokmi, teda na prvej povojnovej olympiáde v Londýne v roku 1948, získal zlatú medailu v behu na 10 000 metrov a striebornú na polovičnej trati.
Tieto úspechy sme začali evidovať až ako starší, veď vtedy sme mali iba štyri – päť rokov.
S pribúdajúcim vekom však rástla túžba vidieť slávneho Emila Zátopka živého, nielen na filmovom plátne či na stránkach novín a časopisov.
Osobne som si myslel, že príde do Košíc na Medzinárodný maratón mieru a zvíťazí na ňom tak, ako to urobil v Helsinkách. Roky však ubiehali jeden za druhým a on do nášho mesta stále neprichádzal.
Dočkal som sa
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
