Poznámka: Články zo starých novín sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Pavol Országh-Hviezdoslav 1849-1921
Smutná zvesť sa rozletela Slovenskom: Hviezdoslav umrel... Bolesť zalomcovala našimi srdcami a žiaľ nám zachvátil dušu pri tejto hroznej zvesti. Veď smrťou Hviezdoslava sme stratili svojho najväčšieho básnika, ktorý veľkoleposťou svojej tvorby vznášal sa do radu najväčších básnických géniov svetovej spisby a ktorý vedel tak majstrovsky zobraziť vo svojich nesmrteľných dielach dušu slovenského ľudu, ktorého bol verným synom.
Hviezdoslav, rodným menom Pavel Országh, uzrel svetlo sveta vo Vyšnom Kubíne na Orave 2. februára 1849. Ako chlapec bol daný na štúdia do Miškovca. Mladý Országh v cudzom svete, akým mu bol Miškovec, bol vychovávaný na maďarských školách nesvojskou rečou. Pod vplyvom tejto výchovy zamiloval si maďarského básnika Petőfiho. Čítal s veľkým zaľúbením jeho verše a robil pokusy aj ho napodobiť.
V Kežmarku dokončil gymnaziálne štúdia. A už tu skladal mladý Országh mnohosľubné verše, ale v maďarskom jazyku. Avšak hornokubínsky mládenec zavčasu bol vyvedený na svetlo.
Jeho krajan Ján Matúška (pôvodca našej národnej hymny „Nad Tatrou sa blýska“) priviedol ho k tomu, že začal písať slovenské verše a zároveň, že sa začal zaujímať o svoj národ. Od toho času začal písať slovensky. A celou dušou prihnul k slovenskej poézii.
Z Kežmarku odišiel na juridickú akadémiu do Prešova. Pozdejšie bol v Senici v advokátskej praxi. Bol i súdobným úradníkom v Dolnom Kubíne. V tomto postavení ostal tri roky. V roku 1879 si v Námestove otvoril pravotársku kanceláriu. Tam účinkoval do roku 1899. Vtedy už zatúžil po súkromnom živote. Odsťahoval sa do Nižného Kubína. Tam sa dožil slobody slovenského národa, v ktorej príchod vždy tak skalopevne veril. A tam i dokonal teraz svoju pozemskú púť.
Slovenský východ, 9. novembra 1921
Podrobnosti o smrti Hviezdoslava
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
