KOŠICE. O podmienkach, v akých žijú ľudia na Luniku IX, sa toho porozprávalo veľa.
Vybývané byty, bez okien, elektriny či teplej pece. Ale nájdu sa aj útulné, čisté a pokojné.
Bytovka, v ktorej bývajú manželia Ujásovci, ku ktorým sme šli na návštevu, sa nachádza na kraji sídliska za základnou školou, neďaleko takzvaných kukuríc.
Hoci je okolo obeda, všade na sídlisku vidno deti. Jedna skupinka si kráti čas šmýkaním sa na kúsku zamrznutej cesty. V botaskách to chlapcovi ide, až na občasné pády, celkom dobre.

Manželia a pes
Pri jednom z vchodov do očí udrie malý kúsok zeme pod oknami, ktorý je ohradený vlastnoručne vyrobeným plotom.
Vo vnútri plota vidno trávu a časť pôdy zakrytej niečím, čo vyzerá ako guma.
Salezián Peter Žatkuľák, ktorý nás sprevádza, naň upozorní a vysvetľuje, že je to záhradka Oľgy Ujásovej, ku ktorej mierime. Podľa jeho slov sa o svoje okolie stará a aj takýmto spôsobom ho chce zveľadiť.
V bytovke nás hneď na prvom poschodí víta pani Oľga s manželom Demeterom.
Okrem nich dvoch býva v byte ešte pes Bony. Ako sme sa neskôr dozvedeli, bol týraný a zranený ostatnými túlavými psami. Teraz je však zdravý, čistý a zaočkovaný.
Pani Oľga ho dostala od starostu.

Všetci pri jednom stole
V skromnom byte je čisto a teplo. Domáca pani nás usádza k piecke, v ktorej zakúrila.
Keďže ju otec Žatkuľák informoval, že prídeme, ani jej nestihneme položiť prvú otázku, o prípravách na Vianoce a živote na sídlisku sa rozhovorí sama.
„Hovorí sa, že duch Vianoc je duch šťastia, lásky a pokoja. To je tradícia každého človeka. Vianoce sú na počesť Ježiška, ktorý sa vtedy narodí,” začne svoje rozprávanie.
„U nás katolíkov je to tak, že sedíme spolu pri stole, poďakujeme Pánovi, pomodlíme sa za zdravie a za všetko, čo nám dal.”
Päťdesiatnička Oľga však najradšej spomína na sviatky, ktoré ešte ako malá slávila spoločne so svojimi rodičmi. „Keď som bola dieťa a začali sa Vianoce, moja mama piekla v radosti a pokoji,” zdôrazňuje.
V štvorizbovom byte bolo s rodičmi okrem nej aj jej ďalších 12 súrodencov. Niektorí z nich mali už vlastné deti, takže sa pri vianočnej večeri zišli tri generácie. Mama bola podľa Oľginých slov najšťastnejšia, že sú všetci spolu.
„Každý z domu niečo priniesol a dali sme si to na stôl. To bolo krásne, také požehnané,” spomína.
Ako to už býva, nesmeli chýbať ani darčeky. Pod stromčekom zvykli nachádzať praktické veci, ako štrikovaný sveter, ponožky či pančuchy. Mama zas dostávala kozmetiku, drogériu, ale aj líčidlá.

Opäť nevesta toho istého ženícha
Po smrti rodičov však Oľga 20 rokov Vianoce neslávila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári