Svojich kolegov úprimne obdivuje a antivaxerov pozýva, aby aspoň na jeden deň prišli do nemocnice polohovať covid-19 pozitívnych pacientov, ktorí sú napojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Primár Oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny (OAIM) Nemocnice AGEL Košice-Šaca MICHAL BLANÁR v otvorenom rozhovore približuje, ako vyzerá starostlivosť o pacienta na OAIM a čo mu dodáva silu aj naďalej bojovať proti pandémii.
Práca na OAIM je nepochybne náročná, o to viac v súčasnej situácii. Ako sa zmenilo vaše oddelenie za tieto takmer dva roky?
- Počas covidových vĺn musíme reprofilizovať oddelenie na covid OAIM, čo je navyše oproti bežnej práci, musíme vyčleniť viacero lekárov na covidové oddelenia a tým pádom máme menej ľudí pre „bielu medicínu“.
Je to náročnejšie na personál a prístrojové vybavenie. Musíme zabezpečiť namiesto jedného oddelenia dve a zároveň aj prácu na operačných sálach. Najhoršia je tretia vlna, pretože v druhej sme nemali až toľko pacientov ako teraz.
Predtým to bolo aj inak zorganizované, nemocnica v Košiciach má momentálne menej reprofilizovaných lôžok s možnosťou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu. Teda na našu nemocnicu pripadá väčší počet pacientov a stavy, ktoré prijímame, sú oveľa ťažšie.

Aký je aktuálny stav na vašom oddelení?
- Na našom „bielom“ oddelení máme kvôli reprofilizácii Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie aj popáleninových pacientov. Výsledkom je, že sa kombinujú „bežní“ pacienti s tými popálenými. Zvyšuje sa tak nielen počet pacientov, ktorým poskytujeme zdravotnú starostlivosť, ale aj záťaž na lekárov a sestry.
Covidové OAIM lôžka sú permanentne naplnené na sto percent. Aktuálne tam máme tri pacientky, ktoré sú napojené na umelú pľúcnu ventiláciu. Akonáhle niekoho preložíme, v krátkom čase prijmeme ďalšieho, ktorý ho nahradí.
Aké je vekové rozpätie pacientov, ktorí potrebujú podporu umelej pľúcnej ventilácie?
- V súčasnosti, v tretej vlne, sú to o dosť mladší pacienti. Ventiláciu potrebujú päťdesiatnici. V druhej vlne to boli 60 až 70-roční pacienti, veková hranica sa znižuje.

Sú medzi vašimi pacientmi aj tehotné ženy?
- U nás sme nemali ani jednu pozitívnu tehotnú pacientku na ventilácii, ale naši gynekológovia poskytujú zdravotnú starostlivosť aj pozitívnym rodičkám.
V druhej vlne sa o ne starala červená nemocnica na Rastislavovej v Košiciach. Teraz je každá nemocnica červeno-biela. Tým pádom v Nemocnici AGEL Košice-Šaca vzrástol aj počet pôrodov covid-19 pozitívnych mamičiek.
Koľko percent pacientov zvládne „návrat do života“, odpojenie z umelej pľúcnej ventilácie? Čo to ovplyvňuje?
- V druhej vlne sa podarilo odpojiť od ventilácie okolo 70 percent pacientov, teraz je to číslo hlboko pod 50 percent, štatisticky sa to blíži len k tridsiatim. Rozhodujúci je vek, obezita, pridružené ochorenia, štádium ochorenia v čase hospitalizácie, či je včas napojený na ventiláciu.
Stáva sa, že prežije taký pacient, pri ktorom by sme to nečakali, u iných to, žiaľ, nezvládneme. Niekedy to vysvetliť nedokážeme. Úmrtie pozostalým oznamuje službukonajúci lekár.
Čelíte aj útokom zo strany pacientov?
- Práve teraz som prišiel z polície, niektorí totiž hľadajú príčinu všade, len nie v sebe. Situácia sa týkala muža, ktorý nakazil svoju matku, ktorá u nás, žiaľ, zomrela. Čelíme aj trestným oznámeniam.

Podľa vás je očkovanie rozhodujúcim faktorom?
- Určite. Zo všetkých pacientov sme mali na ventilácii len nezaočkovaných. Situácie sa opakujú ako cez kopirák, ide o extrémne obéznych a nezaočkovaných päťdesiatnikov.
Ako vyzerá starostlivosť o pacienta na OAIM?
- Prvý deň, keď príde v stave, v ktorom nevyhnutne potrebuje ventiláciu, pretože má ťažko poškodené pľúca, ho musíme uspať, napojiť na ventilátor, zabezpečiť žilu, artériu, nasadiť antibiotiká a ďalšiu podpornú liečbu. Preberáme za všetko zodpovednosť.
Musíme zabezpečiť, aby pacient dýchal a aby bola krv dostatočne okysličená. Prvé dni sa nám to často darí len otáčaním pacienta na brucho.
Niektoré nemocnice si už musia volať na pomoc vojakov, u nás to zatiaľ zvládame, ale je to problém, otáčať 150-kilogramového človeka a dávať pozor na to, aby sa mu nič nestalo. Denne musia prijať desiatky liekov, vrátane infúzií.
Spomínate si na svoj najťažší deň v práci?
- Najťažšia je vždy komunikácia s príbuznými, ktorým kvôli nepredvídateľnosti priebehu ochorenia niekedy nedokážeme podať dostatočné vysvetlenie.
A, naopak, ktorý moment bol ten najkrajší?
- Keď sa nám podarí zachrániť pacienta, o ktorom sme presvedčení, že má len minimálnu šancu na prežitie a po mesiaci ide domov.
Napríklad pán Štefan, ktorý bol na ventilácii osem týždňov, a neskôr nám od neho prišlo svadobné oznámenie. Vždy je to zadosťučinenie.
Čo z vášho pohľadu pomáha v boji proti pandémii?
- Určite očkovanie, som jeho zástancom. Ja osobne som trikrát zaočkovaný, aj celá moja rodina. Každému odporúčam, aby sa dal zaočkovať, nič lepšie v boji neexistuje.
Odkaz antivaxerom?
- Aby nám prišli pomôcť polohovať pacientov, aspoň na jeden deň sa starať o covid-19 pozitívnych. Nech si prídu vypočuť, keď nás neočkovaní prosia, aby sme ich napojili na ventiláciu. Boli dni, kedy to odmietali a potom nás prosili, že už nevládzu, dusia sa, majú málo kyslíka, trápia sa. Niektorí ešte stihnú zatelefonovať domov a rozlúčiť sa a niektorí sú v takom stave, že si ani neuvedomujú, že ich ideme napojiť.
Čo vám dodáva silu, aby ste v boji pokračovali?
- Som lekár, rozhodol som sa pre toto povolanie, tak bojujem ďalej a čakám, kedy sa to zlepší.
Dúfam, že maximálne do Veľkej noci sa situácia zlepší a verím, že ďalšie vlny nebudú také ťažké, už len v dôsledku toho, že stúpne očkovanosť, ktorá zatiaľ, bohužiaľ, patrí medzi najnižšie v Európe.
Ako to zvládajú vaši kolegovia?
- Musím sa všetkým poďakovať, osobne ich obdivujem, pretože zvládať dve oddelenia a operatívu, bielu, červenú plus prácu na sále, bez oddychu, prestávky, s nadčasmi a dokážu to bez toho, aby to bojkotovali, aby sa sťažovali.
Berieme to deň za dňom a všetci čakáme, kedy to skončí. Sviatky strávime v práci, naše oddelenia sa nedajú zatvoriť. Každý deň sledujem čísla a opatrenia, myslím si, že sa to láme pomaly, aj v dôsledku rozhodnutí našich politikov.
Podľa vás akým spôsobom sa dostaneme z tohto začarovaného kruhu vysokých počtov nakazených? Sú opatrenia dostačujúce?
- Opatrenia nie sú dostačujúce, mali byť razantné už pred dvoma týždňami, zatvorili by sa aj všetky školy a po troch týždňoch by sa to prehodnotilo a mohlo by sa rozprávať o postupnom otváraní, ale robíme všetko inak. Súhlasím s tými, ktorí povedali, že ak lockdown, tak tvrdý.
Aký má aktuálna situácia dopad na „bielych“ pacientov?
- Biela medicína je postihnutá, musia sa odkladať operácie, pacienti čakajú na preventívne prehliadky. Všetko to súvisí s plnými nemocnicami, nízkou zaočkovanosťou, veľkým počtom hospitalizovaných pozitívnych pacientov a nedostatočnými opatreniami.
Dokážete sa od všetkého ešte odosobniť?
- Nedá sa od toho odosobniť. Aj keď prídem domov, čítam noviny, sledujem situáciu, čo sa deje v okolitých krajinách a som z toho nešťastný. Všade je to lepšie ako na Slovensku. Ideme stále svojou vlastnou cestou. Kam vedie? Neviem.

Všetko o koronavíruse a ochorení COVID-19

- Lockdown a opatrenia na Slovensku
- Všetko o očkovaní vakcínou proti Covid-19 na Slovensku
- Vývoj počtu nakazených a mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári