Civilným menom sa síce volá Ľubomír Hreha (51), no košické deti ho poznajú ako uja Ľuba, ktorý ich baví už 26 rokov. Muzikant, bývalý učiteľ na základných aj základných umeleckých školách, člen Dychového orchestra mladých aj organizátor detských táborov sa celý život snaží priviesť deti k hudbe hravou formou. „To je to, čo som chcel v živote robiť,“ hovorí.
Boli ste exhibicionista už ako dieťa?
- Odmalička som sa rád predvádzal, vyhrával som množstvo speváckych súťaží. Okrem toho som aj písal. Moja textárska prvotina sa objavila v košickom Večerníku. Bola to báseň Prvý gól, ktorú som napísal ako desaťročný do literárnej súťaže. Moja mama ju má dodnes vystrihnutú. V detstve ma veľmi ovplyvnil Gejza Szabados, ktorý nedávno odišel do hudobného neba. Bol mi druhým otcom, vyrastali sme ako veľmi dobrí rodinní priatelia. Ukázal mi, aká fantastická dokáže byť hudba. Vďaka nemu som aj hrával džez a mal som dokonca zopár kapiel, s ktorými som pôsobil.
Ako ste sa dostali k vystúpeniam v škôlkach?
- Popri učiteľskej práci som začal robiť výchovné koncerty pre základné školy. Oslovila ma pani učiteľka zo škôlky, kde chodila moja dcéra, či by som neurobil koncert aj pre nich. Bola to cesta okolo sveta, ktorá deťom ukázala, aká tvárna dokáže byť ľudová pieseň. Naučil som deti spievať pieseň Slovenské mamičky a s ňou sme cestovali po celom svete. Hrali sme ju ako pochod, tango, sambu... To pre mňa znamenalo pomalý presun od učiteľa na základnej umeleckej škole po uja Ľuba v materských školách. Už piaty rok neučím, venujem sa tomu. Som rád, že remeslo po mne zdedil aj môj syn, ujo Ľubo junior, ktorý umelecky pôsobí hlavne na strednom a západnom Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
