KLARA KOHOUTOVÁ skúma históriu pamätníkov Lunika IX. Vo výskumných rozhovoroch sa rozpráva s Rómami aj Slovákmi, ktorí ako prví v 80. rokoch minulého storočia prišli bývať na toto sídlisko.
„Aj napriek tomu, že bola snaha o asimiláciu Rómov, tak na Luniku IX vedľa seba žili dve, možno by som sa nebála povedať, že až tri skupiny ľudí,“ vysvetľuje výskumníčka.
Jednu skupinu tvorili Rómovia, druhú družstevníci a tretiu majorita v štátnych-podnikových bytoch. „Jedna narátorka-družstevnica v rozhovore niekoľkokrát zdôraznila, že družstevníci vždy lobovali za svoje práva, organizovali dni detí a iné kultúrne akcie výhradne pre svoje deti,“ opísala Kohoutová.
Na Luniku IX vznikli dve materské školy: jedna pre rómske deti, druhá pre deti z majority. Miestnu Základnú školu Ľudmily Podjavorinskej nenavštevovali majoritné deti. „Teda od začiatku bola na Luniku IX akási dvojitá línia,“ opisuje v rozhovore, kde sa ďalej dozviete napríklad aj to:
- prečo niekedy robí orálnu históriu na sídlisku v štýle „čo deň dá"
- prečo jej jedna obyvateľka povedala, že na ňu celý život čakala
- ktorý príbeh z rómskeho sídliska v nej najviac zarezonoval
- čo znamenal za bývalej republiky štvorpercentný zákon
- prečo počas socializmu nevzniklo na Luniku IX vo verejnom priestore žiadne umelecké dielo
- ako na ňu pôsobí sídlisko po návšteve pápeža Františka

Na Luniku IX ste boli prvýkrát v roku 2017 kvôli projektu (Changing Discourses, Changing Practises: The Roma as Human Resource - pozn. red.) pod záštitou Spoločenskovedného ústavu. Vraciate sa tam odvtedy pravidelne?
- To bola prvá z mnohých návštev. Na Luniku som veľmi často. Robím tam orálno-historický výskum, teda rozhovory s Rómami, ktorí tam priamo žijú, ako aj s majoritou, ktorá sa neskôr zo sídliska vysťahovala.
Čo vás pri rozhovoroch s pamätníkmi z Lunika IX zaujíma?
- Zaujíma ma úplne všetko od chvíle, keď sa človek na Lunik IX dostal. Cieľom projektu je okrem iného napísať monografiu o dejinách tejto mestskej časti. Lunik IX je fenomén, ale do dnešných dní máme len zopár štúdií, no žiadnu ucelenú knihu o histórii Lunika IX. Tým pádom ideme vo výskume naozaj od začiatkov.
Vedúci VEGA projektu Ondrej Ficeri má na starosti archívny výskum, zaoberá sa historickými udalosťami 2. polovice 20. storočia v súvislosti - v dobovej terminológii - s cigánskou otázkou v Košiciach a akým spôsobom sa odzrkadlili na vzniku sídliska Lunik IX. Tiež skúma ďalšie fenomény, ktoré sú s Lunikom v úzkej súvislosti. Ja sa zameriavam priamo na udalosti od 80. rokov do súčasnosti. Rozhovory stále začínam otázkou, ako sa človek na Lunik dostal, či tam dostal pridelený byt alebo bol napríklad presťahovaný, a od toho sa odvíjajú životné príbehy až do súčasnosti.
Okolo príbehov a rozhovorov sa točí celý môj život. Orálna história má úžasnú silu, dáva hlas (ne)obyčajným ľuďom a uceľuje pohľad na súčasné dejiny. Je tam, kde archívne pramene mlčia. Pre skúmanie rómskych dejín je priamo nepostrádateľná.

Dopredu si pri rozhovoroch vytypujete nejakých respondentov alebo je to napríklad aj v spolupráci so starostom?
- Je to veľmi individuálne. Mám veľkú pomoc v neziskovej organizácii ETP Slovensko, ktorá mi robila gatekeepera. Pomohli mi na začiatku vytypovať ľudí. Niektorí Rómovia majú totiž problém hovoriť po slovensky. Vytypovali mi aj takých, ktorí tam žijú od začiatku, pretože mnohí sa vysťahovali do Anglicka či Belgicka, preto je niekedy problém nájsť pamätníkov, ktorí na Luniku IX žijú od začiatku histórie sídliska. Potom, keď sa už človek nakontaktuje, vytvára si väzby sám. Je to trochu iné robiť orálnu históriu v rómskom prostredí ako niekde inde, pretože dohadovanie termínov tam veľmi nefunguje. Preto naozaj niekedy prídem na Lunik IX s diktafónom a doslova, čo mi ponúka deň, tak nahrám.

Ako vás obyvatelia Lunika vnímajú, sú zvyknutí na výskumníkov?
- Vôbec nemám pocit, že by na mňa alebo na niekoho z kolegov zazerali či mali nepríjemné poznámky. Práve naopak, sú zvyknutí na pomoc a návštevy, nie sme prví, ktorí tam chodia. Od roku 2008 tam pôsobia saleziáni, ETP Slovensko tento rok bude oslavovať 25 rokov svojej činnosti, na Luniku IX pôsobí od roku 2016 až 2017. Na Lunik chodí takisto veľa učiteľov z Teach for Slovakia, v súčasnosti tam napríklad pôsobia omamy.
Pre nich je to obohatenie. Nestretla som sa tam síce so žiadnym iným výskumníkom, ale vôbec nemajú problém rozprávať. Naopak, stretla som sa s veľmi zaujímavými reakciami. Jedna pani mi pri rozhovore povedala, že „na vás som čakala celý život, lebo potrebujem, aby niekto vypočul môj príbeh“. Jej príbeh bol veľmi smutný, potrebovala sa vyrozprávať a na to som tu ja, aby som ho vypočula.

Ktorý príbeh vo vás zarezonoval?
- Minulý rok som robila rozhovory v Mašličkove. Bola som tam prvýkrát a rozprávala som sa so skupinou žien, ktoré sa tam dostali z Hrebendovej po zbúraní bytových domov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári