Žiadne dlhé rozmýšľanie, hypotézy, čo by bolo keby, príprava... Jednoducho dva dni po začiatku vojny šiel na hranice a o pár hodín už s jeho rodinou bývala aj Ukrajinka Máša so svojimi dvomi deťmi. Bola v prvej vlne utečencov, muža musela nechať doma a ona sa pred dievčatami pokúšala tváriť, že všetko bude dobré. Potreba pomáhať je neoddeliteľná súčasť Košičana RÓBERTA SCHWARCZA. Je terčom hejterov, keďže svoju pomoc zdieľa na sociálnych sieťach a to v kombinácii s postom mestského poslanca (nezávislý) nie každý schvaľuje.
Na rovnakých sociálnych sieťach, kde inšpiruje ostatných pomáhať druhým, sa aj aktívne háda, nadáva a otvára oči popieračom reality. Tou jeho realitou je už mesiac pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. V rozhovore opísal, ako to vyzerá, keď svoj domov prepožičiate cudziemu človeku, v čom je to iné ako návšteva. Otvoril aj tému polarizácie spoločnosti, ktorá sa začala dávno pred covidom, ale aj hejterov, ktorí videli len Ukrajincov utekajúcich na drahých autách ubytovaných v hoteloch. Každého pochybovača rád vezme na hranice, aby sa osobne stretol napríklad aj s mamičkou, ktorá utekala z Mariupoľa s dvoma dcérami a pri evakuácii do nich vojaci strieľali.
Kde vás zastihla správa o vojne, riešili ste doma hneď, že k sebe nejakého utečenca nasťahujete?
Cez jarné prázdniny sme boli v Tatrách. Prvú informáciu o tom, že Rusi vstúpili na ukrajinské územie, som našiel na sociálnej sieti.
Hneď, ako sa moja manželka Silvia zobudila, som jej povedal, čo sa deje a okamžite som sa jej opýtal, či si vie predstaviť, ak by to bolo potrebné, že by sme niekoho ubytovali. Ona to brala ako sci-fi, niečo absurdné, veď predsa taká situácia nenastane a celé to dala do outu s tým, že sa o tom ešte porozprávame.
Samozrejme, myslela si, že máte čas to vyriešiť.
Veľmi som znervóznel a zároveň som cítil, že to napokon presne tak dopadne, že niekoho utekajúceho pred vojnou ubytujeme. Tá moja nervozita plynula z pocitu okamžite ísť pomôcť.
Šéf Úsmevu ako dar: Solidarita s Ukrajinou je veľká, ale príde realita. Čakáme pohromu Čítajte Domov sme sa z dovolenky vracali o deň neskôr. Hneď som volal Radovi Drábovi z Úsmevu ako dar, či viem nejako pomôcť, no on už riešil pomoc o level vyššie. Vybavoval humanitárnu pomoc priamo na Ukrajinu. Takže som to nechal tak a sám sebe aj manželke som povedal, že v sobotu ráno niečo nakúpim a pôjdem priamo na hranice. Nechcel som čakať, kým ma niekto vyzve.
Na hranicu ste smerovali 48 hodín od vypuknutia vojny. Obrovský strach mali utekajúci Ukrajinci, obavy však vládli aj u nás, na východnom Slovensku. Nemali ste strach?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
