KOŠICE. Vojnový konflikt na Ukrajine opäť navodil tému vysporiadania sa s minulosťou, s naším vzťahom k bývalému Sovietskemu zväzu a k režimu, ktorý predstavoval a v ktorom sme desaťročia žili.
V Košiciach diskusie vyvoláva najmä pamätník padlým vojakom na Námestí osloboditeľov, predovšetkým kosáky, kladivá a päťcípe hviezdy, ktoré sú na ňom.
Ďalšie symboly minulého režimu, ktoré boli kedysi vystavené na obdiv, po Nežnej revolúcii v novembri 1989 odišli do zabudnutia, teda do depozitu v okrajovej časti mesta.
Prvomájové sprievody, tribúny aj rozliate Limo
Pred rokom 1989 bolo pre každé mesto väčšieho významu prakticky povinnosťou vystavovať na svojich exponovaných miestach podobizne dôležitých členov komunistického hnutia.
Inak to nebolo ani v metropole východu, ktorá ich mala hneď niekoľko.

Vážne tváre komunistických pohlavárov podrobne sledovali život v uliciach a aj nejedno slávnostné zhromaždenie či oslavu štátnych sviatkov, ku ktorým neodmysliteľne patril i Sviatok práce.
Pre väčšinu obyvateľstva odpochodoval tento slávnostný deň už dávno do minulosti, no tí skôr narodení si na ne spomínajú doteraz.
Pár dní pred manifestáciou postavili na Hlavnej (vtedy Leninovej) ulici tribúnu a po roku sa dali do poriadku amplióny roztrúsené na vyvýšených miestach kandelábrov a budov.
O šiestej ráno sa z nich ozvala dychovka a z obchodov typu cukráreň a lahôdky povynášali von stoly. Deň predtým postavili stánky s občerstvením.
Chuť 1. mája zdôrazňovali vrecúškové malinovky Limo, ktoré sa buď vypili alebo vytiekli.
Vybrali mu jedno z najestetickejších miest
V Košiciach na to všetko od polovice 70. rokov zo svojho piedestálu dohliadal Klement Gottwald.
Teda aspoň jeho bronzová socha v nadživotnej veľkosti, keďže jej predstaviteľ, prvý komunistický prezident, bol v tom čase už viac než dve desaťročia po smrti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári