Doktorka ZUZANA PRIBULOVÁ pracuje vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach. Má za sebou 21 rokov lekárskej praxe. V rozhovore o rizikách vzniku rakoviny pľúc vysvetľuje, že nebezpečné sú hlavne nové trendy vo fajčení.
Elektronické cigarety vznikli ako prostriedok, ktorý mal pomôcť prestať ľuďom fajčiť, no problém podľa odborníčky je, že tieto cigarety sú atraktívne pre mladých.
„Aj keď boli smerované k fajčiarom, v konečnom dôsledku zvyšovali nábor nefajčiarov a populáciu ľudí, ktorí nikdy predtým nefajčili,“ hovorí a upozorňuje aj na pozorovaný vzostupný trend rakoviny pľúc u žien.
„Je to dané tým, že fajčia slim cigarety, ktoré majú iné zloženie a je tam aj iná technika fajčenia,“ opisuje odborníčka.
Vo svojej práci sa stretávate s pacientmi z celého východného Slovenska a prichádzate do kontaktu s ľuďmi, ktorí už majú rozvinutú rakovinu pľúc. Ako sa k vám títo pacienti dostanú?
- Naše pracovisko už prijíma pacientov, ktorí majú kompletne zdiagnostikované ochorenia. Najčastejšie ich odosielajú pneumológovia alebo pracoviská hrudnej chirurgie, kde boli operovaní alebo mali odobratú vzorku. Pacientov k nám odosielajú aj samotní onkológovia z iných pracovísk, kde nemôže byť poskytnutá liečba napríklad imunoterapiou.

Aký je vekový priemer pacientov, s ktorými pracujete?
- Karcinóm pľúc je väčšinou diagnostikovaný vo veku 35 až 85 rokov, najčastejšie medzi 55. až 80. rokom života. Čo sa týka pohlaví, v Európe došlo k poklesu rakoviny pľúc u mužov, avšak u žien naopak k nárastu, čo odráža rozdielna technika vo fajčení medzi pohlaviami.
Ako vznikne rakovina pľúc u mladého, povedzme 25-ročného človeka?
- Priznám sa, že 25-ročného pacienta vo svojej klinickej praxi som ešte nemala, ale samozrejme, máme aj mladých pacientov. Existujú viaceré typy karcinómov pľúc, pričom častejší je nemalobunkový a zriedkavejší je malobunkový, ktorý má horšiu prognózu. Všetky majú svoje podtypy.
Za rakovinu pľúc je vo viac ako 90 percentách zodpovedné fajčenie, vrátane pasívneho fajčenia. Nie vždy si pacient uvedomuje rizikovosť pasívneho fajčenia, napríklad v prípade, keď žije v domácnosti s fajčiarom.
Vznik ochorenia podmieňujú aj rôzne karcinogény v pracovnom prostredí ako je azbest, arzén či v minulosti uránové bane, u ktorých bola priama súvislosť s rakovinou pľúc u baníkov.
Pokiaľ sú tieto rizikové faktory v kombinácii s fajčením, majú synergický efekt. Taktiež sa hovorí aj o genetickej vnímavosti na vznik rakoviny všeobecne. S tým súvisí aj to, že nie každý fajčiar môže dostať rakovinu pľúc.
Ako to myslíte?
- Zo všetkých silných fajčiarov ju dostane 10 až 20 percent. Ľudia, ktorí sú geneticky náchylní na rakovinu pľúc, fajčením ďalej zvyšujú riziko. Na druhej strane môže bronchogénny karcinóm vzniknúť aj u celoživotného nefajčiara.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári