KOŠICE. Biznis s lukratívnymi pozemkami Košíc pod bývalým Všešportovým areálom (VŠA) a tiež známym Blšákom má pokračovanie.
Deväť hektárov mesta prešlo pred rokmi za symbolické čiastky do vlastníctva „polomestského“ futbalového klubu MFK Košice.
Zhruba päť a pol hektára z tohto majetku sa potom dostalo do súkromných rúk.
V súčasnosti vlastní časť bývalých mestských parciel pri VŠA spoločnosť Millenium, s. r. o., ktorej jediný spoločník sídli na Cypre.
Dva mesiace pred župnými voľbami ohlásil Košický samosprávny kraj (KSK) na čele so županom Rastislavom Trnkom (nezávislý) záujem o tieto pozemky s výmerou zhruba 3,2 hektára.
Župa je ochotná vyplatiť za nehnuteľnosti 6,6 milióna.
Obchod cez krajskú eseročku
Schválením balíka peňazí na tento účel sa zaoberal krajský parlament na minulotýždňovom rokovaní.
Podľa predloženého uznesenia mali poslanci odobriť na kúpu spomínaných pozemkov peňažný príspevok KSK vo výške 6,6 milióna do kapitálového fondu Správy infraštruktúry cestovného ruchu.

Ide o župnú eseročku, založenú v tomto roku, ktorá má mať nákup pozemkov na starosti.
Jej štatutárom je Lenka Vargová Jurková, výkonná riaditeľka krajskej organizácie Košice región turizmus.
Svoj postup zdôvodňuje vedenie KSK tým, že krajská firma je na rozdiel od samotnej župy platcom DPH.
KSK plánuje zabezpečiť peniaze na tento obchod presunom financií v rozpočte, v časti kapitálových výdavkov.
Dôvodová správa k tomuto bodu rokovania sa pri cene odvoláva na znalecký posudok, podľa ktorého je súčasná všeobecná hodnota tohto majetku na úrovni 7,2 milióna eur, teda ešte viac ako kúpna cena 6,6 milióna.
Plánujú trhovisko i športovú halu
Územie, ktoré chce kraj vykúpiť, sa nachádza v exponovanej lokalite.
V blízkosti stojí nová Košická futbalová aréna i viacero obchodných centier.
V dohľadnom čase by sa malo v susedstve pozemkov začať s výstavbou priestorov pre nábytkársky reťazec Sconto.
Vedenie KSK predstavilo svoje plány na využitie pozemkov v materiáli k minulotýždňovému rokovaniu zastupiteľstva.

„KSK má záujem o realizáciu viacerých investičných aktivít, ktoré aktuálne nie sú možné z dôvodu absencie adekvátneho pozemku. Ide o realizáciu Regionálneho trhoviska so zastavanou plochou 5 000 m² a Regionálneho rozvojového centra o výmere cca 2 500 m²,“ píše sa v dokumente župy.
Tretím projektom má byť multifunkčná športová hala s výmerou 2 500 m².
Podľa náčrtu rozmiestnenia, ktorý si nechal vypracovať KSK k zámerom, má stáť nové trhovisko presne na mieste niekdajšieho Blšáku.
Ďalšie desiatky miliónov na výstavbu
Podľa odhadov župy sa náklady na výstavbu trhoviska vyšplhajú na 11,5 milióna, pričom ďalšie financie si vyžiadajú investície do pozemku a infraštruktúry. Tu KSK počíta so sumou vyše 4,2 milióna.
Pri športovej hale odhadol kraj výšku celkových nákladov na vyše 10 miliónov a v prípade rozvojového centra by malo ísť o sumu 5,3 milióna.

Podľa dokumentu vyhliadnuté pozemky poskytujú dostatočnú plochu na umiestnenie všetkých troch zámerov vrátane parkovísk, spevnených plôch či zelene.
V súčasnosti má zanedbané územie charakter brownfieldu, nachádzajú sa tam pozostatky stavieb, stavebný odpad, pričom vlastník nezabezpečuje ani údržbu zelene.
Milióny vyriešili za 5 minút
Župní poslanci presun balíka peňazí na kúpu pozemkov v bývalom VŠA schválili bez dlhšej diskusie. Rokovanie v tomto bode trvalo zhruba 5 minút.
Jediným poslancom, ktorý vyjadril znepokojenie nad okolnosťami nákupu, bol Milan Potocký (OĽaNO).
„Ideme nakupovať pozemky od spoločnosti, ktorá nefiguruje v Registri partnerov verejného sektora. To znamená, že nepoznáme vlastnícku štruktúru. Jej jediný spoločník figuruje na Cypre. Vieme, že na Cypre sú rôzne schránkové firmy. Zaujímalo by ma preto, kto stojí za tou firmou,“ upozornil počas rokovania Potocký.

Predsedu Rastislava Trnku, ktorý rokovanie viedol, sa tiež opýtal, či konečné rozhodnutie o odkúpení pozemkov bude schvaľovať ešte raz poslanecký zbor alebo bude stačiť súhlas šéfky krajskej eseročky Vargovej Jurkovej.
„Čo sa týka majetkovej štruktúry, tak tam, myslím, že sú majitelia jasní. Sú tam konkrétne fyzické osoby za týmito spoločnosťami, avšak ich zastupovala, myslím, že realitka. Register partnerov verejného sektora, myslím, že to sa týka hlavne pri obstarávaní,“ reagoval župan Trnka.
Na otázku Potockého, či bude samotný nákup nehnuteľností potrebovať ďalší súhlas zastupiteľstva, župan neodpovedal.
Nereagoval ani na naše otázky.
Transparency: Firma musí byť v registri
Firma Millenium, ktorá vlastní pozemky, sa naozaj v Registri partnerov verejného sektora nenachádza.
Podľa protischránkového zákona v ňom musí byť registrovaná každá firma, ktorá obchoduje so štátom alebo verejnou inštitúciou.
Podľa Jána Ivančíka z Transparency International Slovensko zápis do tohto registra sa nevzťahuje iba na verejné obstarávania, ale na akékoľvek prijímanie finančných prostriedkov od verejných inštitúcii.

„V tomto prípade nevidím žiadny dôvod, pre ktorý by predávajúci nemal byť zapísaný v tomto registri, keďže sú presiahnuté zákonné limity a žiadna výnimka z povinného zápisu nie je aplikovateľná,“ povedal zástupca neziskovky.
Doplnil, že register bol zavedený pre prípady skrytého vlastníctva pri obchodovaní so štátom, respektíve verejným subjektom.
Navyše podľa údajov z portálu Finstat má firma Millenium dlh voči štátu na daňových nedoplatkoch viac ako 22-tisíc.
Remetove firmy
Jediné meno fyzickej osoby zverejnené aktuálne v obchodnom registri pri spoločnosti Millenium je meno konateľa Petra Kubíka.
Ide o bratislavského advokáta, známeho napríklad zastupovaním bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej (nominantka Smeru), dnes obžalovanej v kauze Fatima, či neúspešnou snahou stať sa v roku 2019 ústavným sudcom.
V kolónke spoločníci má firma Millenium zapísanú iba spoločnosť Arleen Trading Limited, ktorá má oficiálne sídlo v cyperskej Nikózii.
V tomto prípade však nejde o anonymnú firmu.
Spoločnosť je spájaná s Miroslavom Remetom, pričom väzby na ňu prešovský podnikateľ nikdy nepopieral.
Arleen Trading Limited je napríklad akcionárom aj v najznámejšej firme z Remetovho portfólia – v stavebnej spoločnosti Dúha.
Tá v Košiciach za primátora Richarda Rašiho (vtedy Smer, teraz Hlas) z eurofondov rekonštruovala električkové trate a za vlády Smeru stavala úsek diaľnice D1 s tunelom Višňové. Pre dlhodobo neuspokojivý postup však štát s ňou i jej talianskym partnerom ukončil v roku 2019 zmluvu a Dúhu potom v rámci akcie Tunel kontrolovala aj Národná kriminálna agentúra.

Podnikateľ: V registri už nie sme, problém to nie je
Miroslav Remeta Korzáru k aktuálnej situácii potvrdil, že jeho firma poverila realitnú kanceláriu, aby pri predaji pozemkov komunikovala s KSK.
„Mňa nikto neoslovil, my sme komunikovali s realitnou kanceláriou a tá komunikovala ďalej,“ povedal podnikateľ.
Pri sume, ktorú je kraj ochotný zaplatiť za jeho 3,2 hektára, naznačil spokojnosť.
„Stretnutia, ktoré prebehli, sú v súlade s tým, aké má realitná kancelária inštrukcie,“ uviedol Remeta na margo spokojnosti s dohodnutou cenou.
Podľa jeho slov to, že vlastník parciel nie je v Registri partnerov verejného sektora, nepredstavuje žiadnu komplikáciu.
„A prečo by to mal byť problém? Jednoducho tá firma bola zapísaná. My máme doklady o tom, kto je užívateľ výhod, a tie riadne poskytujeme. Čiže my pracujeme v súlade so zákonom. Keďže firma sa dlhšie obdobie nezúčastňovala iných aktivít, ktoré si to vyžadovali, tak si to neaktualizovala. Žiadna zmena vlastníka ani zmena v orgánoch spoločnosti neprebehla. My sme o tom poskytli dôkaz zo súdu,“ reagoval Remeta.
Či má v lokalite ešte ďalšie nehnuteľnosti, nechcel v tejto chvíli povedať.
„Otázky zodpoviem po tom, ako bude všetko podpísané. Zatiaľ som ešte nevidel žiadne zmluvy,“ uzavrel Remeta.

Biznis medzi „futbalistami“
Firma Millenium získala pozemky pri VŠA podľa výpisu z listu vlastníctva v roku 2017.
Podľa dát z portálu Finstat vzrástla v tom období medziročne hodnota všetkých pozemkov v majetku spoločnosti o zhruba 4,2 milióna.
Predchádzajúcim vlastníkom dotknutých parciel bola iná Remetova firma CI Regio, ktorá ich získala vo verejnej obchodnej súťaži.
Tú organizoval vtedy zadlžený futbalový klub MFK Košice v roku 2013.
V tom čase bol Remeta prezidentom a väčšinovým vlastníkom futbalového klubu 1. FC Tatran Prešov.
Za pozemky v celkovej výmere 5,5 hektára zaplatila Remetova firma 3,5 milióna, hoci podľa znaleckého posudku bola v tom čase hodnota tohto majetku 7,2 milióna.
Prečo potom prešli pozemky z jednej Remetovej firmy do druhej, sme sa od neho nedozvedeli.
„Proste nám to tak vyhovovalo. Myslím, že je to štandardné,“ uviedol Remeta na margo presunu majetku.

Záchrana klubu za majetok Košíc nevyšla
MFK Košice vznikol v roku 2005 s podporou mesta, ktoré sa stalo jeho 50-percentným akcionárom.
Zvyšná časť akcií MFK patrila občianskemu združeniu FC Steel Trans Ličartovce, na ktorého čele stál podnikateľ Blažej Podolák. Ten riadil aj celý klub.
Mesto dalo v rokoch 2005 a 2006 MFK za korunu zhruba 9 hektárov pozemkov v lokalite VŠA a jeho okolí.
Pozemky mali slúžiť na výstavbu futbalového štadióna.
No namiesto výstavby riešil klub existenčné problémy.
V roku 2010 priznal šéf klubu Podolák, že pre nedostatok peňazí neplatí MFK odvody, dane ani záväzky voči dodávateľom.
Koncom roka 2012 sa už skloňovala hrozba, že klub môže prísť v exekúcii o všetky pozemky, ktoré dostal od mesta na výstavbu štadióna.
O rok neskôr zverejnil MFK výšku dlhu, ktorý sa pohyboval na úrovni 3,4 milióna.
Sezónny rozpočet pritom predstavoval zhruba 1,5 milióna.
Hlavným argumentom zástancov predaja časti majetku v mestskom parlamente bola záchrana niektorých parciel, ktoré by stále postačovali na výstavbu futbalového stánku.
Predaj pozemkov formou súťaže i odobrenie víťaznej Remetovej ponuky mestskí poslanci nakoniec schválili.
Návrhy uznesení predkladal vtedajší námestník primátora Richarda Rašiho Ján Jakubov (v tom čase obaja Smer, dnes Hlas).
Peniaze šli na oddlženie MFK, z ktorého mesto neskôr vystúpilo.
Podolákov klub už pod značkou VSS Košice skrachoval v roku 2017, paradoxne v sezóne, v ktorej postúpil späť do najvyššej súťaže.

Za predaj hlasoval, za nákup nie
Jakubov, ktorý je krajským poslancom, za spätný nákup časti bývalých mestských pozemkov teraz nezahlasoval.
Bol jedným z 19 poslancov, ktorí sa zdržali.
Vysvetľuje to tým, že zámery, ktoré plánuje kraj v bývalom VŠA, má zabezpečovať mestská časť alebo mesto, nie kraj.
„Kupovať spätne pozemky od súkromného podnikateľa na takýto účel sa mi zdá nevhodné a nepotrebné. Vyššie územné celky majú vo svojej náplni úplne iné úlohy, ako je výstavba trhoviska. Nie je to prvý prípad, keď KSK vstupuje do kompetencií, ktoré patria mestám a obciam. Pokiaľ by chcel kraj na tomto území riešiť činnosti, ktoré spadajú do jeho úloh, napríklad riešenie otázok zdravotníckych zariadení, tak by som tento nákup chápal,“ povedal Jakubov.
Podľa neho môže byť táto vec v budúcnosti prešetrovaná s ohľadom na efektívnosť vynaložených verejných prostriedkov.
Doplnil, že KSK podľa jeho informácií nekonzultoval svoje zámery s košickým magistrátom.
Na túto vec sme sa opýtali aj primátora Košíc Jaroslava Polačeka (nezávislý), ktorý sa ako krajský poslanec na hlasovaní o presune peňazí na účel kúpy pozemkov nezúčastnil.
Na naše otázky však nereagoval.
Hlinka si na predaj nespomenul
Hlasovaní v roku 2013 i minulý týždeň sa zúčastnil taktiež poslanec župy Jaroslav Hlinka (nezávislý).
„Vypočul som si pripomienky poslanca Potockého, ktoré sa mi zdali natoľko závažné, že som sa pri hlasovaní zdržal. Avšak prešlo to aj tak,“ povedal Hlinka.
Na okolnosti predaja pozemkov v roku 2013 Remetovej firme si podľa svojich slov nespomína.
„Sú to už roky. Predaj verejného majetku nemusí dopadnúť stále dobre. Platilo to vždy, či už pri privatizácii v 90-tych rokoch, ale aj pri niektorých predajoch mestských pozemkov,“ povedal na margo predaja.
Dlhoročný poslanec je zároveň starostom mestskej časti Juh, v ktorej sa vykupované územie nachádza.
Pripustil, že samotné investície kraja, ktoré by zveľadili zanedbané územie, mu neprekážajú. „Účel tohto zámeru je správny,“ zhodnotil stručne Hlinka.
Remeta predá župe trikrát drahšie, ako kúpil od mestského klubu
Rok 2013:
Za bývalé pozemky mesta Košice, vložené do Mestského futbalového klubu, vo výmere 5,5 hektára, podľa znaleckého posudku v hodnote 7,2 milióna eur (130 eur za meter štvorcový), zaplatila vtedy Remetova firma kúpnu cenu 3,5 milióna eur.
To je 636-tisíc eur za hektár, teda 63 eur za meter štvorcový.
Rok 2022:
Košický samosprávny kraj na čele so županom Rastislavom Trnkom (nezávislý) chce teraz od inej Remetovej spoločnosti kúpiť časť týchto pozemkov s výmerou asi 3,2 hektára za 6,6 milióna eur.
To je 2,063 milióna eur za hektár, čiže 206 eur za m2, vyše trojnásobok oproti cene z roku 2013.

Maklér: Dopyt je po menších plochách
Realitný maklér Daniel Mráz uviedol, že sa nedá jasne určiť, či je cena parciel, ktoré si vyhliadol KSK, primeraná.
„Ceny pozemkov v danej lokalite sa nedajú úplne presne definovať, pretože cena závisí napríklad od veľkosti spomínaného pozemku. Pri menších rozmeroch od 1 000 do 3 000 štvorákov je cena vyššia, pretože v súčasnosti je pomerne veľký dopyt po takýchto výmerách pozemkov. Zväčša podnikateľské subjekty majú záujem o kúpu pozemkov na haly, obchodné a skladovacie priestory. Chcú sa premiestniť zo súčasných prenajatých priestorov do vlastných,“ povedal Mráz.
Podľa jeho slov veľké výmery pozemkov o veľkosti niekoľkých hektárov majú nižšiu cenu, pretože dopyt po nich nie je v takom enormnom množstve, ako pri menších výmerách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári