Sedem ročníkov podujatia Imaginácie v Košiciach zožalo veľké úspechy. Vystúpenia umelcov a artistov, pri ktorých sa tajil dych, prilákali tisícky divákov. Na ôsmy ročník si museli fanúšikovia tohto žánru počkať. No oplatilo sa. Imaginácie sú späť a o tom, ako budú vyzerať, porozprávala ich organizátorka ĽUBA BLAŠKOVIČOVÁ.
Po šiestich rokoch sa do Košíc vracajú Imaginácie. A tentoraz majú podtitul Živá galéria.
- Milujem galérie, prešla som ich strašne veľa. Keď tam dlho sedíte a pozeráte sa na obraz, zrazu máte pocit, že ožil, že sa začal hýbať, že tu sa pohlo krídlo, pes zavrtel chvostíkom. Deje sa to preto, lebo to chcete. Chcete, aby to ožilo, lebo ste si to vo svojej fantázii privolali.
A na Imagináciách to teraz bude podobné. Výtvory ľudskej fantázie naozaj ožijú. Začnú sa hýbať, rozozvučí sa hudba, koleso, ktoré je inak len konštrukciou, ožije ľahkosťou akrobacie a fakt si myslím, že toto sú tie emócie, ktoré nám chýbajú a vedia navodiť zimomriavky.
Imaginácie budú rozprávať o prírode a návrate k nej, tiež o láske a vzájomnom spolužití. V tejto živej galérii budú obrovské ryby, žiarivé kvety, úžasné výkony artistov, oheň, svetielka. Každý si môže vybrať ten príbeh, ktorý je jemu najbližší, či už je to na zemi, pod vodou alebo na nebi.
Keď ste sa v roku 2016 lúčili s účinkujúcimi i divákmi, plakali ste. Zdalo sa, že kvôli peniazom sa toto čarokrásne podujatie v Košiciach viac neuskutoční.
- Priznám sa, bola som naozaj smutno-znechutená a hovorila som, že do toho viac nepôjdem. Bolo to nesmierne náročné. A tak, ako to bolo radostné, bolo to aj ponižujúce. No pri týchto podujatiach musí radosť prevyšovať námahu a sklamanie. Vtedy som si povedala, že už na to nemám, že si to nezaslúžim. Naozaj som sa lúčila so slzami v očiach a plakala som nielen ja, ale aj mnohí účinkujúci a diváci, ktorí k nám sedem rokov chodievali.
Čo sa teda stalo, odkiaľ prišiel impulz, že ste sa tohto roku na to opäť dali?
- Nabudil ma priateľ a najväčší partner Imaginácií Jakub Vedral s pražským umeleckým zoskupením Art Prom. Jakub je veľmi úspešný promotér, jeho združenie otváralo rôzne festivaly a veľké podujatia vo svete. Prezentovali Česko aj na mnohých výstavách Expo, naposledy otvárali Český deň na Expo v Dubaji, kvôli čomu nechali vytvoriť obrovskú pohyblivú bábku českého leva - symbolu ich štátneho znaku, ale aj mnohé ďalšie nádherné svetielkujúce pohyblivé objekty.
Keď som bola v Prahe na ich festivale Živá ulica, niečo z toho som videla. A mňa to vždy tak úžasne očarí a potom mi príde ľúto, že to nevideli aj ľudia u nás, na východe. Tak sme sa dohodli, že niečo musíme vymyslieť, aby sme to sem doviezli, ukázali a aby sme sa trošičku vrátili do tých pozitívnych nálad a tých pekných čias.
A tak ste vstúpili do tej istej rieky.
- Vo februári, keď už bola nádej, že covidová situácia bude priaznivá a bude možné niečo zorganizovať, sme sa dohodli, že to skúsime. Dali sme si termín - 13. a 14. september 2022. Moja vnútorná podmienka však bola taká, že už nebudem chodiť prosiť a žobrať peniaze. Že nepôjdeme do velikánskeho projektu, ale že to vymyslíme tak, aby sme sa zmestili do istého rozpočtu a pokrytie dohodneme s kľúčovými partnermi.
Ibaže, ako to nakoniec býva, mnohé veci sa menia. A z prísľubov zostala asi polovica. Lenže my sme to už mali tak rozpracované, že sme nemohli cúvnuť. Ako môžete zrušiť niečo, na čo sa ľudia tešia? Mnohí umelci dali Košiciam prednosť pred inými podujatiami, dokonca tu budeme mať pár artistov, ktorí preložili svadbu kvôli Imagináciám. Po nich pôjdu rovno k oltáru. V tejto fáze predsa nemôžete povedať, že je mi ľúto, padlo to. Musíte urobiť všetko pre to, aby to vyšlo.
Takže opäť som sa ocitla v úlohe prosebníka a, našťastie, som bola aj niekde vypočutá. Chcem a musím urobiť všetko pre to, aby som to dotiahla, lebo aj mne bytostne chýba niečo pozitívne a pekné. Po toľkých smútkoch a karanténach, nešťastiach, či už mojich rodinných alebo všeobecne v spoločnosti, sa naozaj potrebujeme z niečoho tešiť. Som rada, že som našla partnerov ako sú mesto Košice, Košický samosprávny kraj, Košice Region Turizmus a projekt Košice 2.0.
Čo vám povedala dcéra, ktorá je vašou dôležitou spolupracovníčkou pri organizovaní Imaginácií?
- Kristínka, keď som jej povedala, že idem do toho, výskala od radosti, že áno, áno, poďme do toho. A hneď vzápätí prišla otázka, a za čo?
A teda za čo? O akom konkrétnom balíku peňazí sa bavíme?
- Takéto menšie Imaginácie som napočítala na zhruba 30-tisíc. Tie veľké, viacdňové projekty pred rokmi, boli od 80- do 100-tisíc, pretože tu bolo veľa zahraničných umelcov, ktorí navýšia budget o cestovné a ubytovanie a žiadajú pre nich bežné, pre nás niekoľkonásobne vyššie honoráre.
Zatiaľ sme sa dostali na sumu necelých 23-tisíc a skresávame, kde sa dá. Uvidíme, napokon to doriešime, lebo u mňa dohody vždy platia, aj za cenu úveru. Ale som nekonečne šťastná, že som zase našla ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť len tak, za objatie a dobrý pocit.
Imaginácie prilákali tisícky ľudí Čítajte Nezdá sa vám, že ľudia po tých covidových rokoch, vojne a kríze stratili záujem o pekné veci?
- Národ je pomerne apatický a skeptický a akoby ľuďom tá kultúra prestala chýbať. Akoby si povedali, dva roky nebola, prežijeme aj bez nej. Všetky vstupy výrazne narástli, od lístkov do kina či divadla až po pukance, ktoré si tam kúpite. Tak si hovoria, že to oželieme.
Ale toto je podujatie bez vstupného. Možno je to jedno z mála podujatí, ktoré s radosťou uvíta divákov a nabije ich pozitívnou energiou. Je veľa ľudí, ktorí ma už v minulosti oslovovali s tým, že im Imaginácie chýbajú, nabádali ma, nech niečo vymyslím, lebo chcú znovu zažiť tú atmosféru.
V utorok a v stredu, 13. a 14. septembra sa ich želanie naplní. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov však Imaginácie nebudú v košickom Mestskom parku, ale na Hlavnej ulici. Čo môžu návštevníci očakávať?
- Tohto roku sme obmedzení mnohým. Jedna z podmienok je nočný pokoj na Hlavnej ulici, takže podujatie bude od 20. do 22. hodiny. Ďalšie obmedzenie sú letné záhrady, takže priestor na naše vystúpenia a inštalácie je veľmi vymedzený.
A sme obmedzení aj tým, čo ideme ukázať. A to je napríklad spomínaný obrovský lev, ktorý má šesť metrov, čo je najväčšia pohyblivá bábka, akú som ja zatiaľ videla. Budeme tam mať aj ryby a medúzy, ktoré sú tiež na šesťmetrových tyčiach. Podmorský svet tvorí 6,5 kilometra optických vlákien a 3500 LED svetielok. Na Hlavnej sú však lanká, na ktoré sa vešajú vlajky mesta a v zime vianočná výzdoba. Takže moja vízia, ako pôjde šesťmetrový lev od Dolnej brány až k obchodnému domu Urban, okamžite padla. Preto sme hľadali možnosti trasovania pre bábku, ktorá má byť hlavným sprievodcom programu, ale predstavte si, že sa to podarilo. Vďaka spolupráci nám mesto previsy na najinkriminovanejších miestach dočasne stiahne.
Nepôjdeme však po celej Hlavnej, lebo je ich veľmi veľa, to by sme zamestnali celý dopravný podnik. Bábky sa budú pohybovať medzi Urbanovou vežou a Immaculatou, lev bude chodiť poza divadlo, ale bude to dostatočne veľký priestor. Budeme hrať od Urbanovej veže po obchodný dom Urban, ktorý predstavíme v novom svetle. Ten objekt bol vždy zaujímavý a teraz ho ozvláštni wall dancing (tanec na stene, pozn. red.). Obklad fasády je síce štruktúrovaný, ale je to veľká plocha, a keď na ňu zlania akrobati a budú tancovať na krásnu hudbu, tak to bude fascinujúce.
Práve tam uvidíme budúcich novomanželov, ktorých som spomínala. Aj som žartovala, že ich ako poslankyňa Starého Mesta môžem priamo tam hore zosobášiť, no keďže nevesta je z Česka, priviezť sem celú rodinu by určite z honoráru nezvládla. Ide však o párik veľmi šikovných akrobatov, ktorí nedávno v Prahe tancovali aj na veži Staromestskej radnice hneď nad orlojom.
Ešte sú niektoré objekty, ktoré takto oživíte?
- Toto bude konkrétna budova, ale jasné, ožijú aj iné objekty - tie, ktoré priviezli naši partneri, aj tie z domácej produkcie. Na Hlavnej budeme mať päť akoby stabilných hracích miest. Ak sa divák bude prechádzať medzi Štátnym divadlom a spomínaným obchodným domom, bude sa môcť pristaviť na miestach, ktoré ho očaria, pobavia, vyrazia mu dych. Ocitne sa napríklad v Gulliverovom príbehu, teda na mieste, kde bude obrovská lavička a nadrozmerná lampa, na ktorej sa predvedú tanečnice s hudobným sprievodom Košičanky Eniesy. Alebo si môžu zájsť do Záhrady snov, kde budú unikátne kvety, ktoré stvorili talentovaní výtvarníci, môžu si tam posedieť na lavičke, odfotiť sa, dotknúť sa tých čarovných vecí navôkol, započúvať sa do živej hudby a obdivovať závesnú akrobaciu.
Takže príbeh Imaginácií nie je to tom, že by jednotlivé inštalácie na seba navzájom nadväzovali?
- Nie, nemusia sa všetci diváci naraz tlačiť na jednom mieste. Od začiatku nám bolo jasné, že sa to v tom úzkom priestore Hlavnej ulice ani nedá. Preto sme to teraz vymysleli tak, že jednotlivé vystúpenia sa budú počas tých dvoch hodín opakovať a ak niekto niečo dobre neuvidí, môže sa na miesto o chvíľu vrátiť a pozrieť si to znova. A potom sa presunie na iné miesto, pozrie si ohňovú šou alebo obrovské mobilné koleso s akrobatmi. Po ceste sa zastaví a vypočuje si skladbu Bobovej diéty, ktorú bude po ulici voziť Nautilus, ponorková vzducholoď Vlada Eperješiho. O kúsok ďalej sa budú môcť dotknúť obrovskej medúzy, obdivovať dievčatá, ktoré budú predvádzať pole dance, alebo sa kochať krásou magických svietiacich sasaniek.
Chceme sa vyhnúť tomu, aby na jednom mieste naraz nastala veľká koncentrácia ľudí, ktorí sa budú sťažovať, že nevideli a začnú byť k sebe nepríjemní. Tomu sme sa pri Imagináciách zvyčajne vedeli vyhnúť a verím, že ľudia budú k sebe aj teraz láskaví a nápomocní.
Je niečo, na čo sa vy osobne tešíte? Alebo sa musíte sústrediť len na organizačné veci?
- Ja budem všade. Určite chcem vidieť všetko, pretože ako to potom môžem zhodnotiť, poďakovať sa a vyobjímať ľudí, ak nebudem súčasťou emócií? Veď ja to robím aj preto, lebo to chcem zažívať. Chcem sa rovnako báť, či sa niečo nestalo, či je všetko nastavené, ako má byť. A keď to všetko vyjde, chcem mať pocit úľavy. Je to eufória, ktorá človeka nabije a vie ďalej existovať.
Súčasťou Imaginácií bola v minulosti aj vaša dcéra Katka, talentovaná artistka, ktorá tu už však nie je...
- Nebyť Katky, ja sa asi do takých projektov ani nepúšťam. Ona priniesla akrobaciu do Košíc zo svojej španielskej školy a ja som tým zostala fascinovaná. Keď som prvý raz videla predstavenie Ja a ja, ktoré urobili s Ariadnou Vendelovou, plakala som, mala som husiu kožu a pretlak emócií, no nebolo to len z toho, že tam visela Katka. Vravela som si, že toto je zážitok, ktorý si zaslúžia vidieť aj iní ľudia. A že urobím všetko pre to, aby som im niečo také sprostredkovala. A keďže som videla takéto pochôdzkové predstavenie na českom zámku Kratochvíle, tak sa mi to zdalo ako neuveriteľný nápad.
A pokiaľ tu bola Katka a dalo sa s ňou spolupracovať, kým prišlo to ťažké obdobie, kedy už bola nespoľahlivá, kedy ju jej vlastné problémy prevalcovali, tak bola súčasťou Imaginácií, pomáhala mi, robila nádherné akrobacie na šáloch, na lane, na kruhu, na hrazde. Som jej nesmierne vďačná, že mi otvorila iný pohľad nielen na cirkus, ale na ten svet ľudských možností, že som to naozaj začala vnímať inak.
Lebo cirkus nie je len o gymnastike. Je hlavne o tom, že sú to umelci či choduliari, ohňováci, akrobati, často absolventi hereckých škôl, ktorí začali rozvíjať svoje psychické a fyzické danosti. Začali na sebe pracovať a k tej svojej šikovnosti a zodpovednosti pridali aj neuveriteľný emotívny náboj. A to je to, čo divák vníma a kvôli čomu to chce vidieť zase a vrátiť sa opäť.
Blaškovičová: Imaginácie v Košiciach končia, aby som neskončila na psychiatrii Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
