Hoci bez zbrane v ruke, ale už ako 15-ročný sa zúčastnil bojov počas Maďarskej revolúcie v roku 1956. Nielen ako študent, ale neskôr aj ako univerzitný profesor histórie uverejňoval v samizdatových časopisoch protimarxistické články.
Tvrdo kritizoval vládnucu Maďarskú socialistickú robotnícku stranu a po revolučných zmenách vo východnej Európe sa významne pričinil o rozpustenie Varšavskej zmluvy. Ako prvý nekomunistický minister zahraničných vecí stál pri zrode Vyšehradskej trojky, vo februári 1991 ju vytvorila Česko–slovenská federatívna republika, Poľsko a Maďarsko.
Hoci GÉZA JESZENSKY (81) oslávil vo štvrtok 10. novembra už 81 rokov, je stále aktívny, chodí po horách, vesluje, lyžuje, študuje a píše. Od vypuknutia vojny na Ukrajine sa často vyjadruje aj voči ruskej agresii alebo k súčasnému postoju maďarskej zahraničnej politiky.
Stretávame sa na slávnostnom ukončení spoločného maďarsko–slovenského projektu, ktorý spojil dve odlišné a pomerne vzdialené úzkorozchodné železnice z mestečka Nagyborszóny a z Košíc. Čo si myslíte o podobných aktivitách?
- Akákoľvek spolupráca medzi Maďarskom a Slovenskom je veľmi dôležitá. Ešte dôležitejšie však je, aby spolupracovali aj politické špičky, organizácie a predovšetkým študenti. Mali by si vymieňať skúsenosti a mali by sa navzájom spoznávať. Spojenie dvoch železničiek je teda veľmi dobrým príkladom pre ostatné rezorty, ako spolupracovať a zbližovať Slovensko a Maďarsko.

Vo funkcii prvého nekomunistického ministra zahraničia ste viackrát navštívili Slovensko, resp. ešte Československo, neskôr Slovensko. Aké dojmy ste si z našej krajiny odnášali?
- So Slovenskom ma spája pekná príroda a dlhá rodinná história. Ja som sa síce narodil v Budapešti, ale v rodine Jeszenszky de Nagyjeszen, ktorá mala šľachtický pôvod zo župy Túróc, dnes Turiec na Slovensku.
Bolo to dávno, keď jeden z členov rodiny ešte ako vojak zomrel v boji a za to jeho rodina dostala časť pozemkov práve v Turci. Tí, ktorí tam zostali bývať, sa dodnes volajú Jesenskí a sú Slovákmi. Tí, čo odišli do Maďarska, sa volajú Jeszenskí a sú Maďari.
Dejiny vás profesionálne sprevádzajú prakticky celý život. Ako vnímate súčasný stav interpretácie Trianonskej zmluvy v prostredí historickej vedy na oboch stranách Dunaja?
- Myslím si, že čo sa týka Trianonu, nikdy nebudeme mať na to rovnaký názor a interpretácia bude odlišná. Ako historik a občan si však myslím, že Maďari bývajúci na Slovensku by mali mať také isté podmienky a práva ako Maďari žijúci v Maďarsku. V prvom rade pri používaní jazyka alebo vybavovaní občianskej agendy na úradoch.
Ešte v roku 1868, keď som síce nežil, vznikol v uhorskom parlamente návrh zákona, ktorý vôbec nebol zlý, len nebol dotiahnutý do konca. Pojednával o tom, že Slováci mali dostať rovnaké podmienky ako tie, o ktorých som hovoril v prípade Maďarov žijúcich na Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári