Operátori linky 155 zaznamenávali počas pandémie veľký nápor, denne vybavil jeden operátor aj sto hovorov. V súčasnosti je už situácia na linke pokojnejšia a volajúcich je denne približne 60. Operátor RÓBERT ŠTEC hovorí, že v Košickom kraji je linka záchrany na celom Slovensku najvyťaženejšia.
"Demograficky je tento kraj porovnateľný s Prešovským krajom, sú to dva najväčšie kraje na Slovensku. Potom je tu aj prítomnosť sociálne slabších skupín a zaostalejších regiónov,“ vysvetľuje dôvody.
Ako problém však vníma aj nedostatočnú činnosť obvodných aj odborných lekárov, ktorí by sa mohli viac zapojiť do prednemocničnej pomoci pacientom. „Mali by ich dôkladnejšie poučiť o tom, ako prebieha ochorenie, ktoré majú, aké účinky majú lieky, ktoré im predpísali, ako ich majú užívať a čo robiť predtým, než začnú volať na linku 155,“ hovorí Štec.
Až 40 percent všetkých hovorov, ktoré Štec vybaví, sa totiž začína prosbou o radu ohľadom zdravotného stavu volajúceho.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Ako komunikuje s volajúcimi v šoku
- Prečo je problém, že ľudia nevedia podať prvú pomoc
- Ako často ľudia volajú len preto, že sa chcú poradiť
- Čo hovorí na výhrady, že niektorí si mýlia záchranku s taxíkom
- Aké štyri otázky stále zaznejú na linke 155
Rozprávame sa po vašej dennej službe. S akými ťažkosťami ľudia volali?
- Aj keď je už november, počas poslednej služby volal napríklad 70-ročný pán, ktorý spadol z rebríka z výšky štyroch metrov pri oberaní jablone. Denné služby sú však skoro stále rovnaké a ľudia volajú s približne podobnými ťažkosťami. Počas každej služby sú to komplikácie srdcovo-cievnych ochorení, náhle cievne mozgové príhody, infarkty. Ľudia často volajú s ťažkosťami spojenými s tráviacim traktom a kvôli bolestiam brucha.
Niektorí bolesti nevedia identifikovať, no iní hneď vedia popísať, že môže ísť o žlčníkové kamene, ktoré zvyknú spôsobovať veľmi ťažké komplikácie. Ľudia potom často volajú kvôli rôznym úrazom, najmä v lete a v zime. Taktiež sú na dennom poriadku dopravné nehody. V lete sa pridávajú kolapsy alebo udalosti spojené s kúpaním sa, napríklad utopenie. V zime sú to úrazy spojené s ľadom, snehom, lyžovaním a sánkovaním.
V nočnej službe je to pravdepodobne trochu pokojnejšie.
- Áno, v noci máme spravidla menej volaní. Ľudia spia, no niekedy sa stáva, že počet volaní v noci sa vyrovná aj počtu volaní v dennej službe. Niekedy sú preto nočné služby horšie. Treba si však uvedomiť, že Košický kraj je špecifický. Z celého Slovenska máme najviac volaní na linku 155, takže my to máme „veselé“ stále.
S čím volajú ľudia najčastejšie v noci?
- Sú to komplikácie spojené s vysokými teplotami, ktoré nevedia zvládnuť. O desiatej večer už nefunguje pohotovosť, len urgentné príjmy. Častejšie sa tiež stáva, že nadránom, približne o tretej, ľudia zistia, že niekto v domácnosti zomrel, prestal dýchať, čiže došlo k náhlemu zastaveniu krvného obehu.
Predpokladám, že v takomto prípade ľudia volajú vo veľkom šoku a ani úplne nevedia popísať, čo sa s ich blízkym deje.
- Áno, toto sú asi najkomplikovanejšie a najťažšie hovory aj pre operátora. Človek je vo veľkom strese až v „amoku“. Nevníma okolie, len to, že sa stalo niečo zlé.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
