Vianoce sú zvyčajne pre väčšinu spoločnosti len naháňaním sa za vianočnými darčekmi, posedením na vianočnom večierku s kolegami, nákupom množstva potravín. A keď už príde Štedrý deň, ľudia sú zvyčajne radi, že sú. Z toľkého náhlenia sú viac unavení ako šťastní, že sú v kruhu svojich blízkych.
Vianoce sú však aj časom zastavenia sa, možnosti obzrieť sa okolo seba, kto by možno potreboval podať pomocnú ruku, získať oporu v inom človeku. Našťastie, stále viac sa u nás rozmáha taký dobrý „neduh" pomáhať aspoň pred Vianocami tým, ktorí nemajú dostatok pre seba či pre svojich blízkych.
Okolo nás predsa žijú aj ľudia bez potrebného množstva finančných prostriedkov, takí, ktorí by si viac než akýkoľvek drahý darček želali najmä zdravie, lebo to ich im neslúži. Potom sú tú takí, ktorým stačí, že si môžu v teple vychutnať tradičné vianočné jedlo.
Slováci stále viac ukazujú, že majú veľké srdcia. Organizujú sa zbierky šatstva a hračiek pre detské domovy, plnia sa krabice od topánok vecami, ktoré by mohli potešiť našich seniorov. Kto chce, môže dokonca kúpiť kozu rodine, ktorá žije tisíce kilometrov od Slovenska. A kto túži byť viac adresný, môže si na ulici zaplatiť za časopis od bezdomovca, prípadne len hodiť nejaký finančný obnos do pohára, ktorý drží v rukách.
Košických osobností z rôznych oblastí verejného života sme sa pýtali, ako sú naklonené pomáhať ľuďom v núdzi, prečo to robia a koho najradšej vyberajú.
Pýtali sme sa: Pred Vianocami sa veľa hovorí o pomoci pre najzraniteľnejšie skupiny. Ak by ste si mali vybrať vy, komu by ste pomohli a ako?
V ankete odpovedali:
Milan Kolcun, košický sprievodca a spisovateľ
Veronika Rabada, speváčka a herečka
Marián Christenko, generálny riaditeľ Kositu
Erika Kandráčová, manželka hudobníka Ondreja Kandráča
Michal Cehlár, dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity Košice
Dušan Trnka, prezident FC Košice
Juraj Girman, viceprezident Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia, predseda Správnej rady Košice IT Valley, predseda Správnej rady Karpatská nadácia
Milan Kolcun, košický sprievodca a spisovateľ
- Najprirodzenejšie je podľa mňa pomáhať najbližším blížnym. Susedovi, bezdomovcovi, žobrákom na našej ulici, v našom meste. S tými sa ľahko dohovorím, a potom vyhodnotím, ako mu pomôcť.
Základom je pozhovárať sa s nimi, prejaviť im úctu, podporiť ich ľudskú dôstojnosť. Venovať im čas. Niekedy deťom aj nedám nič, ale im požičiam bicykel. To je veľká radosť.
Keďže sprevádzam turistov i našincov po meste, som denne konfrontovaný so žobrákmi a bezdomovcami. So všetkými vychádzam v pohode. Mal som obdobie, že som ich radšej bral do obchodu, aby sme spolu nakúpili, ale teraz už im po rozhovore radšej dávam peniaze. Ich rozhodovanie, čo podniknú s peniazmi, podporuje ich ľudskú dôstojnosť. Ani mne, ak niekto dá dar, nenakazuje, ako s ním naložiť. Ak si za to vypijú, je to ich rozhodnutie, ich zodpovednosť. Veď i ja si vypijem, i ja si zapálim...
Ľudia ulice sú značne otrlí, musia zakúšať stovky odmietnutí denne, hnevu i nadávok. Ja ich v meste pozorujem a za to ich obdivujem.
Musia sa vynájsť za ťažkých okolností. Napríklad, minule som zbadal v samoobsluhe, ako sa kotúľala po zemi mäsová konzerva. Predavačka podišla k najbližšej skupinke bezdomovcov, hoci nevedela, či ju zhodili oni a vraví im: „Čo tu robíte bordel?" Na to jeden zo skupiny ukázal košík s čučom a hovorí: "Pani, však my sme vegetariáni..."
Zisky mali vždy prednosť pred pacientom. Osobnosti Košíc komentujú zdravotníctvo Čítajte Keďže robím aj prehliadky po Luniku IX, viem presne, kde niektorí bývajú. Je pravda, že niektorí si aj vymýšľajú, často je to však vec prežitia alebo inej mentality. Neodsudzujem ich ani za to.
Samozrejme, podporujem aj Arcidiecéznu charitu i Úsmev ako dar. Aby sme Košičanom priblížil marginalizované skupiny ľudí, v tomto roku sme spravili potulku po Luniku IX a budúce leto chystáme potulku po bezdomoveckom útulku Oáza v Bernátovciach. I preto som do svojej talkshow pozval už dvakrát bezdomovcov, otca Gombitu i pouličných muzikantov.
Nestotožňujem sa s klietkami pre smetné nádoby. Stačí sa pozrieť dnu a je tam veľa použiteľného a recyklovateľného. Ľudia, ktorí z nich niečo vyberajú, vlastne recyklujú za nás. A keď sme za ekológiu, tak nebráňme tak robiť ostatným. Ja viem, že to nie je dôstojný spôsob, no u nich v danom momente ide o prežitie. Čo by sme v ich situácii robili my? Viem, že niektorí aj zanechajú po sebe bordel, no osvedčilo sa prihovoriť sa takým (nie kričať) a vo väčšine už potom bordel nazanechajú. Podobrotky sa dajú robiť zázraky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
